Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Ja však zostávam stále s tebou, držíš ma za pravicu. Budeš ma viesť podľa svojho zámeru a potom ma prijmeš do slávy.
Žalm 73:23–24
Keď žalmista vošiel do Božej svätyne (Ž 73:17), bol uistený o svojej spáse. Bohu (i o Bohu) hovorí: Držíš ma, vedieš ma a prijmeš ma. Toto Boh robí pre neho, pre jeho spásu. A nielen pre jeho. Aj pre našu. Veď čo by bolo s nami, keby nás Boh nedržal mocne za našu pravicu?! I vo svojej pravici?! Keby nás milostivo neviedol životom podľa svojho zámeru?! A nakoniec neprijal do svojej slávy?! Naozaj bol žalmista hlupák, človek bez rozumu (Ž 73:22), keď pochyboval o Božej dobrote a závidel bezbožným!
Ale prečo pochyboval? A prečo závidel? Žalmista chcel totiž vidieť rozdiel medzi zbožnými a bezbožnými už tu na zemi, v tomto živote. Chcel vidieť, ako Boh jedných žehná a druhých trestá. Ako je dobro odmenené a zlo potrestané. Videl však presný opak. Bezbožným sa darilo a zbožným nie. Bezbožní si spokojne nažívali v hojnosti, zatiaľ čo on zažíval jedno trápenie za druhým.
Ale keď vošiel do Božej svätyne, pochopil, že ten rozdiel bude vidieť až na konci. Že si treba počkať dovtedy, keď Boh vysloví konečný ortieľ nad jednými i nad druhými. Vtedy bude zjavený večný údel zbožných i bezbožných. To, že bezbožní sú už tu a teraz na ceste do zahynutia. Veď preto o nich platí: Veru, staviaš ich na klzké miesta, necháš ich padnúť do záhuby (Ž 73:18). A že zbožní sú už tu a teraz na ceste do slávy: Budeš ma viesť podľa svojho zámeru a potom ma prijmeš do slávy.
Na ich adresu zaznie Ježišovo pozvanie: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta (Mt 25:34). Ale na adresu bezbožných zaznie Ježišovo odmietnutie: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa… (Mt 25:41). Nech si teda bezbožní žijú pre prítomnosť, lebo nič iné nemajú, ani nepoznajú. Preto žijú tak, ako keby budúcnosť neexistovala. Ale ona existuje. A patrí tým, ktorí patria Bohu. A bude to slávna budúcnosť, pre ktorú sa oplatí i niečo zniesť: Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné (2Kor 4:17 – 18).
Pane, ďakujeme, že Ty raz viditeľne zjavíš rozdiel medzi tými, ktorí Ti patria a tými, ktorí nie.
