Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Žalm 55:3–9
Som znepokojený a vzdychám pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka. Vháňajú ma do nešťastia a napádajú ma v hneve. Srdce sa mi zviera v hrudi, ovládli ma hrôzy smrti. Strach a chvenie prišli na mňa. Premohla ma hrôza. Povedal som si: Kiežby som mal krídla holubice! Odletel by som a býval inde. Naozaj by som ďaleko zaletel a býval na púšti. Ponáhľal by som sa do bezpečia pred prudkým vetrom, pred víchricou.
Dávid nepíše tento žalm až po udalosti, keď už búrka prehrmela, hrozby utíchli a nebezpečenstvo pominulo. On ho píše uprostred veľkého sprisahania, ktoré bolo namierené proti nemu. Je ohrozený zo všetkých strán. V tejto krízovej situácii sa však nechová ako nejaký duchovný superman. Nie je ako múr, od ktorého sa všetko odrazí. Nezachová si chladnú hlavu, aby si v pokoji premyslel, čo ďalej. Naopak. Hovorí: Som znepokojený a vzdychám pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka. Podľahne panike, prežíva veľký strach a úzkosť: Strach a chvenie prišli na mňa. V prvej chvíli sa ako Božie dieťa inštinktívne obráti na Boha so svojou úpenlivou prosbou o pomoc. (v. 2) Ale vzápätí sa obráti sám k sebe: Povedal som si: Kiežby som mal krídla holubice! Odletel by som a býval inde.
Ak sme si niekedy v živote priali utiecť na kraj sveta, aby sme unikli pred problémami, ktoré nám prerástli cez hlavu, tak máme pre Dávidovu túžbu pochopenie. Útek zo situácie, ktorá sa stane už neúnosnou, je celkom prirodzená reakcia. Ale tým sa náš problém nevyrieši. Lebo útek pred problémom nie je jeho riešením. Je len útekom pred jeho riešením. Ten problém nás totiž počká. Dávid si nahovára, že riešením by bolo zmeniť miesto na bývanie: Naozaj by som ďaleko zaletel a býval na púšti. Tým by sa zmenili aj okolnosti jeho života: Ponáhľal by som sa do bezpečia pred prudkým vetrom, pred víchricou. Ale to, čo potrebujeme, nie je zmena okolností, ale zmena nášho postoja k nim.
Dávid síce vyjadrí túžbu mať krídla holubice. Ale vie, že ich nikdy mať nebude. Lebo nie je holubicou, ale človekom. Holubica sa môže zachrániť útekom pred jastrabom. Ale pre Dávida útek nie je riešením. On nakoniec dospeje k lepšiemu riešeniu: No ja budem volať k Bohu a Hospodin ma zachráni (v.17). Lepšie ako utiecť pred problémami je utiecť sa k Bohu. Lebo záchrana nie je v úteku, ale v Hospodinovi, ktorý zachraňuje. Nielen Dávida, ale i nás.
Pane, keď sme v pokušení hľadať rôzne riešenia pre svoje problémy, pomôž nám hľadať ich v Tebe!
