Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď už bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? Oni však mlčali. Cestou sa totiž dohadovali, kto z nich je väčší. Ježiš si sadol, zavolal si Dvanástich a povedal im: Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým! Potom vzal dieťa, postavil ho do prostriedku, zobral ho na ruky a povedal: Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, neprijíma mňa, ale toho, ktorý ma poslal.
Marek 9:33–37
Ježiš hovorí o ceste utrpenia a kríža, ale učeníci riešia celkom inú otázku: Cestou sa totiž dohadovali, kto z nich je väčší. Žijeme v súťaživom svete, v ktorom neustále prebieha boj o prvé miesto. A to nielen v športe, ale v každej oblasti života. Súťaživý duch vládne rovnako vo svete ako aj v cirkvi. Vo svete snaha byť prvým znamená mať široké lakte, drať sa dopredu, útočiť na prvé miesto. Najväčší sú tí, ktorí na rebríku dôležitosti stoja najvyššie, na vrchole pyramídy. Ako Ježiš reaguje na spor o prvenstvo medzi jeho učeníkmi? Ako čelí ich ctižiadostivosti? … vzal dieťa, postavil ho do prostriedku…
Dnes vládne kult dieťaťa. Dieťa stojí v strede a všetko sa točí okolo neho. Ale v minulosti bolo dieťa považované za bezvýznamnú bytosť. Kým nedosiahlo určitý vek, v očiach spoločnosti nemalo žiadnu hodnotu. Preto to, čo tu robí Ježiš, je pre učeníkov šokujúce. Lebo práve na dieťati im dá lekciu o pravej veľkosti. Ukazuje, že v Božom kráľovstve cesta k veľkosti vedie presne opačným smerom ako vo svete. Cesta nahor vedie smerom nadol. Čím sa stávam menším, tým sa stávam väčším. Preto nás Ježiš vedie k tomu, aby sme boli ochotní byť malými, bezvýznamnými, ako boli v tej dobe deti. Stali sa v očiach druhých tými poslednými. Na rebríku dôležitosti zostúpili čo najnižšie.
Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým! To je jeden z paradoxov Božieho kráľovstva. Ako sa stať prvým? Tak, že sa človek stane posledným. Preto skutočne veľkých nemáme hľadať hore, ale dolu. To sú tí, ktorí už nikoho nemajú pod sebou, ale všetkých nad sebou. Ktorí nečakajú službu od druhých, ale sami slúžia všetkým. Kto chce byť prvý, musí sa stať prvým v službe.
Náš postoj k bezvýznamným je zároveň postojom k Ježišovi a jeho Otcovi. Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Ako v Ježišovi prijímame Boha, tak v dieťati prijímame Ježiša. Akú veľkú dôležitosť tým Ježiš prisúdi práve tým najmenším! Túto lekciu o pravej veľkosti učeníci veľmi potrebujú. A my spolu s nimi.
Pane, pomôž nám pre seba hľadať posledné miesta, nie tie prvé!
