Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Chlapcov otec hneď zvolal: Verím, pomôž mojej nevere! Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Pohrozil nečistému duchu slovami: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj! Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže mnohí mysleli, že zomrel. Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal. Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my? Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou
Marek 9:24–29
Verím, pomôž mojej nevere! Otec nič nepredstiera, ani sebe, ani Ježišovi. Je pravdivý voči sebe i voči Ježišovi. A Ježiš miluje pravdivú vieru, ktorá vie aj o svojej nevere. Ak chceme, aby sa naša viera stretla s Kristom, musíme ju odkryť so všetkými otázkami a pochybnosťami. Naša viera musí nájsť odvahu priznať si i svoju neveru. Veď nakoniec náš život nie je zachránený našou veľkou vierou, ale Božou veľkou milosťou. Verím, pomôž mojej nevere! To je zápasiaca viera, ktorá sa vystiera k Ježišovi ako k svojej jedinej nádeji. A On sa k takej viere prizná. Tak, ako sa priznal k otcovej viere.
Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. On nerád priťahoval pozornosť senzácie chtivých ľudí. Ani v tomto prípade nie. Preto hneď pristúpi k vyhnaniu zlého ducha z posadnutého chlapca. Konfrontácia s duchom prebehne veľmi rýchlo. Ježiš vydá veliteľský povel: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj! A nečistý duch kapituluje: Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Jeho výkrik je výkrikom porazeného nepriateľa, ktorý navždy musí opustiť svoj príbytok v chlapcovi. Poslednýkrát ním zalomcoval, takže chlapec vyzeral ako mŕtvy. Ale len vyzeral. Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal.
Chlapec nebol vyslobodený vďaka veľkej otcovej viere. Bol vyslobodený vďaka Ježišovmu veľkému zľutovaniu. … zľutuj sa nad nami a pomôž nám (v. 22)! A stalo sa jedno aj druhé. Ježiš sa zľutoval a pomohol. Ľútosť jeho srdca pohla jeho rukami k pomoci. A prečo nemohli démona vyhnať učeníci? Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou. Učeníci podcenili moc zla. Na rozdiel od otca verili, ale bola to viera vo vlastnú vieru a nie v Božiu moc, ktorú si mali vyprosiť. Lebo nejde o to, aby sme mali veľkú vieru. Ale aby sme mali vieru vo veľkého Boha.
Pane, ďakujeme, že sa priznávaš aj k slabej, nedokonalej viere!
