Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec majetok rozdelil. Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal a odišiel do ďalekej krajiny.
Lukáš 15:11-13
Prekvapuje nás, že otec nechá mladšieho syna odísť z domu. Veď prirodzenou snahou každého rodiča je chrániť svoje dieťa. Keď je malé, chránime ho pred fyzickým úrazom. Neskôr ho chránime pred morálnym a duchovným úrazom. Rodič tŕpne za svoje dieťa vždy vtedy, keď je v nejakom ohrození. Preto nás prekvapí, že tento otec v Ježišovom príbehu nechá syna odísť do sveta. Tam, kde bude vystavený mnohým hrozbám. Dokonca splní i synovu požiadavku, keď si žiada svoj diel dedičstva. V orientálnej kultúre to bola nehorázna, priam drzá požiadavka, ktorá sa rovnala prianiu, aby otec zomrel. Dedičstvo sa totiž delilo až po smrti otca.
Prečo otec nechá syna odísť? Prečo ho nevaruje: Syn môj, to nedopadne dobre. Týmto krokom si zničíš život! Možno mu to aj povie, ale syn si nedá povedať. Nechá ho teda odísť. Takto totiž jedná Boh Otec. Dáva nám možnosť slobodne sa rozhodnúť. Dokonca nám dáva slobodu i zle sa rozhodnúť, rozhodnúť sa i proti Nemu. Dáva nám slobodu vzbúriť sa, odísť a zabuchnúť za sebou dvere.
Otec nenechá syna odísť preto, že ho nemiluje, ale práve preto, že ho miluje. Lebo láska si nemôže pripútať druhého proti jeho vôli. Láska je láskou len vtedy, keď dá druhému slobodu odísť, keď mu dá slobodu obrátiť sa chrbtom k láske. Tak, ako sa syn obrátil chrbtom k otcovej láske. Srdce otca pritom krváca, tak ako krváca srdce každého veriaceho rodiča, keď dieťa odmietne duchovné hodnoty a vieru svojich rodičov. Ale slobodu, ktorú dáva Boh človeku, musíme dať i my našim deťom. I slobodu rozhodnúť sa zle. Pretože niekedy jediná cesta k tomu, aby deti našli svoju vlastnú cestu viery, je odmietnuť vieru svojich rodičov. Niekedy jediný spôsob, ako sa skutočne stretnúť s Bohom je odísť od Neho.
Pane, odpusť i nám, keď sme sa obrátili chrbtom k tvojej láske!
