Nezaradené

14. január

Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. I zvolala hlasno: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámi Pán.

Lukáš 1: 39 – 45

Prečo sa Mária ponáhľa za Alžbetou? Veď je to niekoľkodenná cesta. Čo ju ťahá, aby sa vydala do hornatého kraja? Slovo, ktoré počula od anjela: Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna (v. 36). Alžbetino tehotenstvo sa pre Máriu stane znamením, že u Boha nie je nič nemožné (v. 36). A teda ani to, aby ona, Mária, otehotnela bez účasti muža. To, čo Máriu ťahá za Alžbetou, je viera, ktorá chce byť uistená znamením.

Ale vari viera potrebuje znamenie? Nestačí jej len slovo? Veď viera verí aj bez viditeľných dôkazov. Preto je viera vierou. Dôkaz robí vieru zbytočnou. Kde je viditeľný dôkaz, tam už veriť netreba. Znamenie však nie je dôkaz, preto nerobí vieru zbytočnou. Človek musí veriť aj vtedy, keď dostane znamenie. Ani znamenie, ktoré Mária dostala, ju neušetrilo viery.

Ona však uverila aj bez znamenia. Blahoslavená, ktorá uverila…, hovorí o nej Alžbeta. Boh jej ho napriek tomu dal. A keď jej ho dal, ona ním nepohrdne. Preto ide za Alžbetou. Lebo viera je pokorná. Pozná svoju slabosť. Vie, ako často je len krok medzi vierou a neverou. Preto viera uvíta znamenie, ktoré jej Boh pošle.

Keď sa Mária ponáhľa do judských vrchov, je to to isté, ako keď my ideme k sviatostiam. Krst a Večera Pánova sú viditeľné znamenia, ktoré Boh pripojil k svojmu neviditeľnému slovu zasľúbenia. A ktoré nám dal pre posilnenie našej viery. Aj keď si viera nežiada znamenia, keď ich dostane, vďačne ich prijíma.

Ako je to teda s Máriou? Alžbeta hovorí: Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán. Splnenie toho, čo jej oznámil Pán, bude pre Máriu znamenať veľké požehnanie. Ale rovnako splnenie toho, čo nám Pán oznámil vo svojom slove, v Písme, prinesie veľké požehnanie. Komu? Tým, ktorí uveria.

Pane, chceme patriť medzi blahoslavených, ktorí uverili. Zmiluj sa, aby sa tak stalo.


Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.