Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Asi osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Počas modlitby sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belobou ako blesk. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži – Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli.
Lukáš 9: 28 – 32
Asi osem dní po týchto slovách… Po ktorých slovách? Po tých, v ktorých Ježiš oznámi učeníkom svoje utrpenie, zavrhnutie a smrť v Jeruzaleme. Pri ich počutí učeníci prežijú nevýslovný šok a zdesenie.
Veď oni sú ľudia, ktorí celý svoj život, celú svoju budúcnosť vsadili na Ježiša. S Ježišom sa spájali všetky ich nádeje. A teraz sa dozvedia, že tento zasľúbený Mesiáš je na ceste na kríž, na miesto svojej popravy. Veď to je koniec, jeho aj ich! A ako keby toho nebolo dosť, Ježiš povie, že kríž nie je len pre Neho, ale aj pre nich. Právom sa mohli učeníci pýtať: Nepomýlili sme sa, keď sme celý svoj život vsadili na Ježiša? Čo ak sme vsadili na nesprávnu „kartu“? Odpoveď na ich otázky a pochybnosti príde o osem dní neskôr. Tou odpoveďou je Ježišovo premenenie sa na vrchu, keď čítame: … videli jeho slávu…
Čo videli doteraz? Aký bol Ježiš predtým? Predtým bol jedným z nich. Vo všedné dni Ho videli ako človeka, ktorý sa oblieka ako oni, je, spí, pracuje, oddychuje, smeje sa a plače tak ako iní ľudia. Na pohľad obyčajný človek medzi obyčajnými ľuďmi. Ale na vrchu zistia, že Ježiš má aj inú, druhú tvár, ktorá bola dovtedy skrytá. Spoznávajú, že Ježiš je nielen jedným z nich. Taký ako ostatní. Ale že je zároveň úplne iný ako ostatní. Že On je z iného sveta, zo sveta Božej slávy. Že On nemá len ľudskú tvár, ale že má aj druhú, božskú tvár.
Preto je Ježiš v pravom slova zmysle mimozemšťan, ktorý sa na chvíľu stal pozemšťanom, aby nám zjavil ten Boží svet, skrytý za závojom času. A nielen to. Ale aby nám, pozemšťanom, svojou smrťou otvoril dvere do tohto Božieho sveta slávy. Tej slávy, ktorú On načas opustil kvôli nám, Vzdal sa jej kvôli nám, aby ju vybojoval aj pre nás. Za cenu vlastného života. Aby sa tak mohla splniť jeho prosba: Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu… (Jn 17:24).
Pane, ďakujeme, že raz aj my budeme vidieť tvoju slávu! Nielen na chvíľu, ale na veky!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
