Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili. Obilie naložili na osly a odišli. Keď tam, kde nocovali, jeden z nich otvoril vrece, aby dal oslovi obrok, navrchu vo vreci zbadal peniaze. Zvolal na bratov: Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci! Vtedy im ochablo srdce, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: Čo nám to Boh urobil?
Genezis 42: 25 – 28
Jozefovi bratia sa vracajú domov. Cestou jeden z nich zistí, že mu boli vrátené peniaze za kúpené obilie. Všetci sa predesia a hovoria: Čo nám to Boh urobil? Nie Jozef, ten pán zeme, Egypťan, ale Boh! Bratia zrazu spoznajú, že tu je Boh pri diele. Že to s Ním majú do činenia, nie s Jozefom, človekom. Keby mali do činenia len s Jozefom, ich stretnutie by dopadlo úplne inak. Jozef by sa im dal poznať. Zvestoval by im svoje odpustenie a padli by si do náručia. Veď tak málo chýbalo, aby sa Jozef prezradil! Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal (v. 24).
Jozef nie je tvrdý človek. Kdeže by túžil po pomste ten, ktorý hovorí: Ja sa bojím Boha (v. 18). Kdeže by túžil po pomste ten, ktorý sa celý čas musí premáhať, aby sa nerozplakal. Jozef je dobrák od kosti, preto bratom vracia peniaze za obilie. To nie je Jozef, kto tvrdo zaobchádza s bratmi, ale Boh. Jozef tu len stojí v Božích službách. Boh jedná tvrdo s bratmi cez Jozefa.
Čo nám to Boh urobil? Čo? Vyhľadáva ich vinu. Po dvadsiatich rokoch? Áno, aj po dvadsiatich rokoch. A keď treba, tak aj po päťdesiatich. Lebo u Boha neplatí premlčacia doba. Hriech totiž nemá premlčaciu dobu. Ani čas ani vietor nemôže odviať našu vinu do zabudnutia. Boh aj po dvadsiatich rokoch vyhľadáva vinu Jozefových bratov. On sa neponáhľa. On má čas. On si na človeka počká, kým nedozrie jeho čas. A ten čas práve teraz dozrel. Bratia spoznávajú, že po nich siahla Božia ruka. Oni prišli do Egypta, aby si riešili otázku hladu. Boh si tu na nich počkal, aby s nimi riešil otázku ich hriechu.
Hlad je zlá vec, ale hriech je oveľa horšia vec. Na hlad môže naše telo zomrieť. Ale na hriech môže naša duša večne zahynúť. A práve to je to, čo Boh nechce. Nechce našu smrť, nechce naše zahynutie. Preto je taký tvrdý, keď ide o hriech, lebo nás miluje. Božia tvrdosť je tvrdosť chirurga, ktorý musí vyrezať nádor, aby zachránil život pacienta. Bolí to, ale je to pre dobro pacienta. Pre naše dobro.
Pane, nech aj nám záleží na riešení nášho hriechu tak ako Tebe!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
