Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin odpovedal: Odpúšťam mu, ako si prosil. No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem, nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia…, no napriek tomu ma pokúšali a neposlúchli ma, neuvidí krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom… Ako žijem – znie výrok Hospodina – naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili. Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne. Ani jeden z vás nevojde do krajiny…, okrem Kálefa a Jozuu. No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti.
Numeri 14:20 – 23, 28 – 32
Zvláštna Božia odpoveď na Mojžišovu prosbu! Je v nej milosť i súd. Odpustenie i trest. Boh najprv oznámi Mojžišovi svoje odpustenie ľudu: Odpúšťam mu, ako si prosil. Ľudu hrozilo, že ho Boh okamžite vyhubí, zahladí. Ale Mojžišova prosba je vypočutá. Ľud zostane nažive. Izraeliti nezomrú. Aspoň nie hneď teraz. Ale ani nevojdú do zasľúbenej krajiny. Aspoň nie všetci. Kto nevojde? … nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia… no napriek tomu ma pokúšali a neposlúchli ma, neuvidí krajinu. Odmietli vojsť do zeme, tak ani nevojdú. Priali si zomrieť na púšti (Nm 14:2b), a tak sa aj stane: Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti.
A kto vojde do zasľúbenej krajiny? No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem… Bude to až o štyridsať rokov neskôr: Vaši synovia budú štyridsať rokov pastiermi na púšti… Ako ste štyridsať rokov skúmali krajinu – rok sa bude počítať za deň – štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste spoznali môj odpor (Nm 14:33-34). Kým celá generácia otcov nepomrie na púšti, synovia na nej strávia štyridsať rokov ako pastieri. Aké smutné!
Ako však máme rozumieť tejto Božej odpovedi na Mojžišovu prosbu? Odpustil im Boh, alebo neodpustil? Hriech im odpustil, ale následky ich hriechu neodstránil. To je lekcia, ktorú tu spolu s Izraelitmi dostávame i my. Aj keď Boh odpúšťa, následky hriechu neodstraňuje. Tie neraz musíme niesť ďalej. Pre svoju neveru a neposlušnosť sa ľud pripravil o Božie požehnanie. Prečo Kálef a Jozua vojdú do Kanaána? Lebo viac verili Bohu, ktorého nevideli, ako by sa mali báť nepriateľa, ktorého videli. Ľuďmi viery sa staneme len vtedy, keď neviditeľné skutočnosti, Boh a jeho sľuby, budú pre nás znamenať viac ako tie viditeľné. Keď to neviditeľné Božie preváži to viditeľné ľudské.
Pane, pomôž nám pamätať na to, že nevera a neposlušnosť nás privedú do väčších problémov ako viera a poslušnosť.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
