6. október

Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.

Čo robil Dávid, keď mu šlo o život? Keď bol od strachu a hrôzy na smrť predesený? Sám to prezrádza, keď hovorí: Hľadal som Hospodina… Ale prečo Ho hľadal? Vari sa Boh stratil, alebo sa niekde skrýva, takže Ho človek musí hľadať? Nie. Dávidovo hľadanie Boha nehovorí niečo o Bohu, ale o Dávidovi. O jeho vytrvalom úsilí v prístupe k Bohu, po ktorom túžil celou svojou bytosťou. On hľadal Hospodina ako svoju jedinú nádej na prežitie. A nebol sklamaný: Hľadal som Hospodina, odpovedal mi…

Boh nenechal Dávida bez svojej odpovede. Lebo On nenechá bez odpovede nikoho z tých, ktorí Ho hľadajú. Preto nás Písmo opakovane vyzýva, aby sme hľadali Hospodina. (napr. Iz 55:6) Aká bola Božia odpoveď na Dávidovo hľadanie? …vytrhol ma zo všetkých hrôz. ( … zo všetkých mojich strachov, Roh) Boh ho predivne vytrhol zo všetkého, čo mu naháňalo hrôzu a napĺňalo jeho srdce strachom.

Aj my máme svoje strachy. Niekto menšie, iný väčšie. Aj my raz budeme čeliť kráľovi všetkých hrôz, smrti. Ale my vieme o Bohu, ktorý vytrhuje zo všetkých hrôz a zo všetkých strachov. Vytrhuje tých, ktorí Ho hľadajú celou svojou dušou. A vyslobodzuje tých, ktorí volajú na Neho: Tento úbožiak volal, Hospodin ho vypočul a vyslobodil ho zo všetkých súžení.

Naše volanie nie je volanie do prázdna. Ono má svojho Adresáta, ktorý nielen počuje, ale aj vypočúva. Koho vypočúva? Tento úbožiak volal… (Tento biedny volal… Roh)Boh vypočúva volanie úbožiakov, bedárov, žobrákov. Veď to sme my. Takí sme v Božích očiach. Úbohí bedári. A takými by sme mali byť aj v našich vlastných očiach. Ale Hospodin je Bohom úbožiakov a bedárov. Bohom ľudí, ktorí sú odkázaní na jeho milosť a záchranu. Oni sa inde pomoci nedovolajú. Ale u Boha áno. To bola Dávidova skúsenosť. A môže byť aj naša. A možno už aj je. Nie jedna, ale mnohé.

Pane, ďakujeme Ti a oslavujeme Ťa zato, že sa nás ujímaš v našej biede, keď voláme na Teba!