Nezaradené

15. september

Povedali jej: My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu. Noémi však odvetila: Moje dcéry, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov, čo by vám mohli byť mužmi? Vráťte sa, dcéry moje, choďte, ja som už príliš stará na vydaj. Ak by som aj pripustila: Mám ešte nádej — a tejto noci by som sa vydala a porodila synov, čakali by ste azda, kým dorastú? Mali by ste sa preto držiavať a nevydať sa? To nie, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša, lebo Hospodinova ruka doľahla na mňa. Potom sa znova hlasito rozplakali. Orpa pobozkala svoju svokru a vrátila sa, ale Rút zostala s ňou.

Rút 1:10-14

Je zaujímavé, kedy sa rozídu cesty dvoch Noéminých neviest Orpy a Rút. Je to vo chvíli, keď sú postavené pred cenu, ktorú bude treba zaplatiť v prípade, že pôjdu s Noémi. Na začiatku obidve vyjadria odhodlanie ísť so svojou svokrou do Betlehema.

Ale potom im Noémi predloží scenár, ktorý je úplne nepravdepodobný. A síce že by sa ona, stará bezdetná vdova, opäť vydala, porodila synov, ktorí by sa neskôr oženili s Orpou a Rút (na základe švagrovského práva). Zároveň im povie to najdôležitejšie: Čakali by ste azda, kým dorastú? Mali by ste sa preto zdržiavať a nevydať sa? Nádej, že si dve mladé chudobné pohanské vdovy nájdu v Izraeli mužov aj mimo okruhu príbuzenstva Noémi, bola minimálna.

Ľudsky videné ísť s Noémi znamenalo pochovať nádej na vydaj. Vrátiť sa domov znamenalo zachovať si nádej na vydaj. A vo chvíli, keď Noémi predloží svojim nevestám túto cenu nasledovania, nastáva skúška ich odhodlanosti ísť s ňou. Budú ju ochotné zaplatiť alebo nie? Lebo v dobe, ktorá nepoznala systém sociálneho zabezpečenia, byť vdovou bol jeden z najťažších životných údelov.

Orpa nie je ochotná zaplatiť túto cenu a tak sa vráti domov. Viac už o nej nepočujeme. Rút je ochotná zaplatiť túto cenu, vzdať sa nádeje na vydaj, žiť v chudobe, v cudzine a v celibáte až do smrti. Ešte o nej budeme veľa počuť.

Aj nasledovanie Krista niečo stojí. Preto Kristus nikdy nerobil lacný nábor do svojich radov. Nikdy neskrýval svoje jazvy pred svojimi nasledovníkmi. Nikdy im nesľuboval ľahký život. Požehnaný – to áno, ľahký – to nie.

Pane, aj my sme volaní vziať svoj kríž a nasledovať Ťa. Pomôž nám ho niesť ochotne!

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ.