Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin povedal Mojžišovi: Keď faraón pôjde včasráno k vode, predstúpiš pred neho a povieš mu: Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. Ak môj ľud neprepustíš, pošlem na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy muchy… Len v kraji Góšen, kde býva môj ľud, urobím ten deň výnimku. Tam muchy nebudú, aby si vedel, že ja, Hospodin, som uprostred krajiny. Urobím rozdiel medzi ľudom svojím a tvojím. Hospodin to aj urobil. Roj bodavých múch vnikol do faraónovho domu… Muchy sužovali krajinu. Vtedy faraón povolal Mojžiša a Árona a povedal: Choďte a obetujte svojmu Bohu v tejto krajine. Mojžiš však odpovedal: To by nebolo správne. To, čo máme obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, Egypťania pokladajú za ohavnosť… Odídeme na vzdialenosť troch dní na púšť a tam budeme obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, ako nám prikázal.
Exodus 8:16 – 23
S príchodom štvrtej rany nastane dôležitá zmena. Tak ako predtým aj teraz Boh oznámi faraónovi jej príchod: Ak môj ľud neprepustíš, pošlem na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy muchy. Ale zároveň mu oznámi, že rana nepostihne kraj Góšen, kde býva Boží ľud: Tam muchy nebudú… Prečo nie? … aby si vedel, že ja, Hospodin, som uprostred krajiny. Pánom Egypta nie je faraón, ale Hospodin. Preto Boží ľud stojí pod Božou ochranou aj v Egypte: Urobím rozdiel medzi ľudom svojím a tvojím.
A to nielen v tomto prípade. Lebo Boží ľud, cirkev, a faraónov ľud, svet, predstavujú dve úplne odlišné spoločenstvá. V Egypte sa rozdiel medzi nimi viditeľne ukáže práve vtedy, keď Boh pošle rany na zem. Ten rozdiel sa ešte raz viditeľne ukáže na konci dejín, v deň Božieho súdu. Ten dopadne na svet, ale nie na cirkev: … kde býva môj ľud, urobím ten deň výnimku. Aké potešujúce!
Keď faraón vidí, že Boh to so svojou požiadavkou na prepustenie ľudu myslí vážne, začne vyjednávať. Príde s prvým kompromisným návrhom: Choďte a obetujte svojmu Bohu v tejto krajine. Môžu slúžiť Bohu, ale nemôžu opustiť Egypt. Bohoslužba áno, ale sloboda nie. Takúto bohoslužbu nám aj diabol dovolí. Veď hlavne, že všetko zostane po starom. Ale nedá sa slúžiť Bohu ako faraónov otrok. Preto Mojžiš hovorí: Odídeme na vzdialenosť troch dní na púšť a tam budeme obetovať Hospodinovi… Niet služby Bohu bez oddelenosti od sveta. Prečo tak a nie inak? Lebo budeme obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, ako nám prikázal. Nie faraón, ale Boh rozhoduje o tom, ako a kde Mu bude ľud slúžiť. Aj faraón musí počuť, že prvoradá je poslušnosť Bohu. Tomu, čo On prikázal. Lebo Bohu najviac zo všetkého záleží na poslušnosti človeka. Vtedy aj dnes.
Pane, nech naša poslušnosť svedčí o tom, že slúžime Tebe!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
