Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom … a začali sa radovať.
Prišla za ním jeho matka a jeho bratia. Ale pre zástup sa k nemu nemohli dostať. Oznámili mu: Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chceli by ťa vidieť. On im však povedal: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.
Lukáš 8: 19 – 21
Táto udalosť z Ježišovho života nám pripomína dôležitú skutočnosť. A síce že Boh vo svojom Synovi vstúpil do každodennej reality ľudského života so všetkými dôsledkami. Lebo Boží Syn neprišiel ako nejaký osamelý jedinec. Svojím narodením bol postavený do tých istých rodinných vzťahov ako každý jeden z nás. Stal sa rodinným príslušníkom konkrétnej rodiny. Rástol v rodinnom kruhu ako ten, ktorý mal svojho otca, aj keď adoptívneho, svoju matku a svojich súrodencov, bratov i sestry. Stal sa synom svojich rodičov a bratom svojich súrodencov. Ťažko si vieme predstaviť väčšie potvrdenie dôstojnosti a hodnoty rodiny ako práve to, že Boží Syn sa pri svojom príchode na zem stal členom konkrétnej rodiny. To je veľké, jednoznačné Božie áno rodine ako Božej ustanovizni od stvorenia.
O to prekvapujúcejšie potom vyznieva Ježišov postoj k jeho vlastnej rodine v tejto udalosti. Postoj, ktorým sa vlastne od nej dištancuje. Ako keby to pokrvné puto, ktorým je spojený s vlastnou rodinou nič neznamenalo. Keď Ho matka i bratia volajú von, On zostáva dnu s učeníkmi. S tými, ktorých prehlási za svoju novú rodinu: Ukázal rukou na svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka a moji bratia! (Mt 12:49). To je priam šokujúce, keď ľudí, ktorí s Ním nie sú pokrvne, príbuzensky zviazaní, stavia na úroveň tých, s ktorými je zviazaný pokrvným putom. Čo znamená toto Ježišovo verejné odmietnutie vlastnej rodiny?
Ježiš preto hovorí nie svojim najbližším, aby mohol povedať svoje áno všetkým ostatným. On hovorí nie tým, ktorí si robia na Neho nárok z titulu pokrvného príbuzenstva, aby tak mohol povedať svoje áno tým, ktorí si na Neho nemôžu robiť žiaden nárok. Teda aj nám. Táto udalosť totiž hovorí o nároku, ktorý si na Ježiša robia jeho najbližší. Ale keď ide o Ježiša, niet takých, ktorí by Mu boli bližší ako ostatní. A niet takých, ktorí by Mu boli vzdialenejší ako ostatní. Lebo On nepatrí len niektorým. On patrí všetkým. Preto keď ide o Ježiša, nikto nie je zvýhodnený a nikto nie je znevýhodnený. Ako dobre, že je to tak! Dobre pre nás!
Pane, ďakujeme, že tvoje áno patrí aj nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
