Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou, ktorá vedie územím Filištínov, hoci bola kratšia. Boh totiž povedal: Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Červenom mori. Izraeliti odišli z Egypta v usporiadaných zástupoch. Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti. Ten totiž zaviazal Izraelitov prísahou: Boh vás určite navštívi, potom odneste odtiaľto aj moje kosti. Keď odišli zo Sukkótu, utáborili sa v Étame, na okraji púšte. Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou. Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.
Exodus 13:17 – 22
Boh totiž povedal: Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Nevieme, komu to Boh povedal. Či Mojžišovi alebo niekomu inému. Ale vďaka tomu, že to povedal, môžeme nazrieť do Božej mysle. Čo Boh berie do úvahy pri výbere cesty pre svoj ľud. Je to sila nepriateľa a slabosť jeho ľudu. Kratšia cesta bola nebezpečná. Na nej by sa Izrael nevyhol boju s nepriateľom, ktorý bol nad jeho sily. Preto Boh vedie svoj ľud dlhšou cestou, aby tým chránil slabú vieru svojho ľudu pred zápasom, na ktorý ešte nedorástol.
Preto ho Boh viedol okľukou… Božie okľuky vždy dávajú zmysel, len my ich zmysel vždy nevidíme. Tu áno, lebo Boh sám vysvetľuje ich zmysel. Prečo Izrael vedie cestou, ktorou vedie. Ale čo vtedy, keď nám to Boh nepovie? Keď nám zmysel svojich ciest s nami nevysvetlí? Vtedy máme dôverovať Bohu, že jeho cesty s nami majú vždy svoj zmysel. Aj vtedy, keď ho my nevidíme a keď jeho cestám nerozumieme. Keď nám Boh zmysel svojich ciest ukáže, ďakujme Mu. Keď nám ho neukáže, dôverujme Mu, že On vždy vie, čo robí a prečo tak robí. A že sa nikdy nemýli.
Lebo On vidí ďalej ako my. Vidí nebezpečenstvá, ktoré nás ohrozujú. Pokušenia, ktoré na nás číhajú. Prekážky, ktoré nás čakajú na ceste. A pritom všetkom pamätá, že sme prach (Ž 103:14). To len my sme prekvapení, keď zistíme, akí sme slabosi. Ale Boh nie je prekvapený. Naopak, On s našou slabosťou počíta. A podľa toho nás aj vedie. Múdro, milostivo, bezpečne. Od začiatku až do konca.
Pane, nechceme si vyberať svoju cestu sami. Pomôž nám jej výber prenechať na Teba. A potom ju aj s dôverou prijať!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
