Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Hospodin je môj pastier…
Žalm 23:1a
V tomto žalme máme tri obrazy Boha a zároveň tri obrazy veriaceho. Dávid začína obrazom ovce a jej Pastiera. (v. 1–3) Pokračuje obrazom pútnika a jeho Sprievodcu. (v. 4) A končí obrazom hosťa a jeho Hostiteľa. (v. 5–6)
V prvom obraze sa o ovci skoro nič nedozvieme. Celá pozornosť je totiž zameraná na Pastiera. Na jeho každodennú starostlivosť o svoju ovečku. K nej patrí to, že ju pasie, vodí, občerstvuje. Nachádza pre ňu zelené pastviny i tiché vody. Stavia ju na nohy a obnovuje jej sily, keď sa jej ťažko kráča životom. Nenechá svoju ovečku blúdiť, ale ako vyznáva Dávid, vodí ma správnymi cestami (v. 3). Keby bola ovca ponechaná sama na seba, rýchlo poblúdi. Veď to charakterizuje ovce: Všetci sme zblúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou… (Iz 53:6). Ako dobre, že náš Pastier vie, čo my nevieme! A síce: ktoré cesty sú tie správne pre nás.
A čo je výsledkom jeho vernej, každodennej starostlivosti o svoju ovečku? … nebudem mať nedostatku… Ani zajtra, ani napozajtra. Ani o rok, ani o dva.
V druhom obraze sa ovca mení na pútnika a Pastier na Sprievodcu. O Božom pútnikovi sa dozvedáme, že občas jeho cesta vedie temným údolím. Lebo aj temné údolia patria k pútnikovmu životu. Dôležitejšie je však to, čo sa tu dozvieme o pútnikovom Sprievodcovi: Veď ty si so mnou… (v. 4). Boží pútnik nikdy nekráča sám. Preto výsledkom vernej prítomnosti nebeského Sprievodcu je pútnikovo vyznanie: … nebudem sa báť zlého… Nech sa boja tí, ktorí sú odkázaní sami na seba. A to náš pútnik nie je.
V treťom obraze sa pútnik mení na hosťa, ktorý došiel do cieľa. Do domu svojho Boha. A jeho Sprievodca životom sa mení na Hostiteľa, ktorý vo svojom dome prijme unaveného pútnika ako vítaného hosťa a poskytne mu štedré pohostenie. Preto jeho hosť vyznáva: … môj kalich preteká… Pretekajúci kalich je obraz prekypujúcej Božej štedrosti. Lebo keď nebeský Hostiteľ nalieva, tak nešetrí. Tým kalichom je náš život, ktorý On plní svojím požehnaním. Plnil ho doteraz a bude ho plniť aj odteraz. Ale tu na zemi, v tomto živote je to len aperitív, malý prípitok na ochutnávku štedrosti a hojnosti, ktorá raz Božích pútnikov čaká pri jeho stole vo večnosti. … a budem bývať v dome Hospodinovom dlhé časy…
Pane, ďakujeme, že sme v Tebe našli dobrého Pastiera, verného Sprievodcu i štedrého Hostiteľa!
