Biblia a teológia

17. február

Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Vezmite vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil. Bol stratený a našiel sa. A všetci sa začali radovať.

Lukáš 15:20-24

Najväčšie prekvapenie celého príbehu nie je to, že sa syn vrátil k otcovi, ale že ho otec prijal späť. Otec tu totiž robí niečo, čo by žiaden otec v tej dobe – a niektorý možno ani dnes – neurobil. Syn, ktorý takýmto spôsobom odišiel z domu, ktorý ponížil otca v očiach celého okolia tým, že si ešte za jeho života vyžiadal diel dedičstva, sa už nikdy viac nesmel svojmu otcovi ukázať na oči. Takéto správanie syna sa neodpúšťalo. Pre takýchto synov boli dvere na otcovom dome navždy zatvorené. Ale nie na dome tohto otca. Lebo týmto otcom nie je nikto iný než sám Boh.

Najväčší zázrak je ten, že dvere na otcovom dome, ktoré syn za sebou zabuchol, nezostali pre neho navždy zatvorené. Naopak, pri svojom príchode zisťuje, že sú pre neho otvorené dokorán. Prečo? Lebo srdce otca je pre neho otvorené dokorán. Veď skôr, ako sa stihne priblížiť k domu, otec mu beží v ústrety. Skôr, ako stihne otvoriť svoje ústa, otec ho objíma a bozkáva. Skôr ako stihne dopovedať svoju kajúcu reč, otec ho preruší a dáva sluhom rozkaz k príprave hostiny. Aká to milosť! Aká to láska! Božia láska k hriešnikovi vždy predchádza pokánie hriešnika.

Dvere na otcovom dome sú otvorené. Dá sa nimi vyjsť von a odísť. Otec nikoho nedrží nasilu doma. Ale dá sa nimi i vojsť dnu, vrátiť sa späť. Lebo otec prijíma späť synov (i dcéry), ktorí sa v pokání vrátia domov. Ako ich prijíma? Bez výčitiek. Žiadne výčitky voči tomu, ktorý sa otcovi obrátil chrbtom, pohrdol jeho láskou, keď uveril lži, že život bez otca je lepší ako život s otcom. Keď otec prijíma syna späť, prijíma ho bez podmienok. Žiadne ale, žiadne ak. Lebo láska si nekladie podmienky, je bezpodmienečná. Otec neprijíma syna na skúšobnú dobu, ale natrvalo.

Pane, sme premožení tvojou milosťou a láskou, s ktorou nás prijímaš späť!

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ.

Rastislav Betina tiež napísal