Nezaradené

17. január

Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci za ním. Zrazu sa na mori strhla veľká búrka, že vlny sa valili na loďku Ježiš však spal.

Matúš 8:23-24

Nasledovanie Ježiša nás nijako neušetrí búrok, čo zisťujú i Ježišovi učeníci. Sú však dvojaké búrky. Také, ktoré nás stihnú na našich vlastných cestách. A potom také, ktoré nás stihnú na Božích cestách. Tie prvé Boh posiela preto, aby nás zastavil. Tie druhé nás majú naučiť dôverovať Mu aj v ohrození či v rôznych zápasoch života. Práve to čaká učeníkov. Ježiš ich berie na more, aby im dal lekciu o dôvere. Veď kde inde sa môžu učiť dôvere, ak nie práve uprostred búrky?

Na brehu boli v bezpečí. Nie je ťažké dôverovať tam, kde nám nič nehrozí. Na mori sa však ocitnú v nebezpečenstve. Lebo opustiť breh, ísť z pevniny na more znamená opustiť pevnú pôdu pod nohami. A spolu s ňou i všetky viditeľné opory a  bezpečie. Vykročiť z istoty do neistoty. More so svojimi vlnami a vetrom predstavuje nestály, nebezpečný živel. Na mori sa človek nemá o čo oprieť, jedine o Ježišovu prítomnosť.

Tu však čítame, že Ježiš spí. Jeho spánok je výzvou pre učeníkov. Výzvou k dôvere, že sa ani vtedy, keď On spí, nemusia báť. Sú v bezpečí napriek ohrozeniu, lebo sú s Ježišom a On s nimi. A kde je Ježiš, tam sa naozaj niet čoho báť. To je posolstvo tejto nemej kázne spiaceho Ježiša. Posolstvo, ktoré si máme pripomínať, keď sa ocitneme uprostred búrky: sme v bezpečí aj v nebezpečenstve. Môžeme Ježišovi dôverovať, že každá búrka je pod jeho kontrolou. Veď prečo by inak uprostred nej pokojne spal?!

Pane, pomôž nám dôverovať Ti aj vtedy, keď búrka rozbúri pokojnú hladinu nášho života a nám sa zdá, že o nej nevieš!

Rastislav Betina

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ.