Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom … a začali sa radovať.
Jedného dňa nastúpil Ježiš s učeníkmi na loď a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. Keď odrazili od brehu a plavili sa, zaspal. Vtedy sa spustila na jazero búrka. Loď sa napĺňala vodou. Dostali sa do nebezpečenstva. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: Učiteľ, Učiteľ, hynieme! Keď sa zobudil, pohrozil vetru a vlnám, tie sa upokojili a nastalo bezvetrie. Nato im povedal: Kde je vaša viera? So strachom a údivom si hovorili: Kto je to, že rozkazuje i vetrom, i moru a poslúchajú ho?
Lukáš 8: 22 – 25
Čo je to, čo zobudí Ježiša? Nie je to búrka. Počas nej pokojne spal. Je to volanie jeho učeníkov. Búrka Ho nechala hluchým, ale nie ich volanie. Žiadna búrka nemôže prehlušiť naše volanie. A žiadne naše volanie nenechá Ježiša hluchým. Ale kto je to, kto tu na Neho volá? Bojazliví, maloverní ľudia. Tak Ježiš nazýva svojich učeníkov (Mt 8:26). Nemusíme byť ľuďmi veľkej viery, aby sme mohli volať k Ježišovi. On počuje aj volanie bojazlivých, aj volanie ľudí malej viery. Lebo dôležité nie je to, kto volá, ale na koho volá. Adresátom tohto volania je Pán, ktorý má moc zachrániť hynúcich.
Učiteľ, Učiteľ, hynieme! Alebo, ako píše Matúš: Pane, zachráň nás, hynieme! (Mt 8:26) Učeníci sú tí, ktorí hynú. Ježiš je Ten, ktorý môže zachrániť. Tak to vidia učeníci a veľmi správne. A predsa sa v niečom mýlia. To, čo tu hynie, nie sú oni, ale ich viera. A čím menšia je ich viera, tým väčší je ich strach.
Ježiš najprv vyrieši vonkajšiu búrku, ktorú predstavujú vlny a vietor. Keď sa zobudil, pohrozil vetru a vlnám, tie sa upokojili a nastalo bezvetrie. Taká je Ježišova moc. Stačí Mu pohroziť a všetky hrozby Ho musia na slovo poslúchnuť. Tým uisťuje učeníkov a nás spolu s nimi, že niet takých okolností života, ktoré by neboli pod jeho kontrolou. Kto toto vie, ten sa nemusí báť.
Učeníkom však povie: Kde je vaša viera? To znamená, že vnútorná búrka nemá vonkajšiu príčinu, ako si to myslia učeníci. Ona má vnútornú príčinu, ako ukazuje Ježiš. Je ňou strach, čiže nedostatok viery. Prečo sa bojíme? Lebo nedôverujeme Ježišovi. Strachu sa nikdy nezbavíme tým, že sa prestaneme báť. Zbavíme sa ho tým, keď začneme veriť. Z čoho sa však rodí viera, ktorá vyháňa strach? Z poznania, že Ježiš je aj Pánom búrok. A že niet takej búrky, na ktorú by On nestačil. Stačí, vždy stačí. Aj na tie, uprostred ktorých sa nachádzame my.
Pane, ďakujeme za toto uistenie. Pomôž nám na ňom založiť svoju dôveru v Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
