Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou, ktorá vedie územím Filištínov, hoci bola kratšia. Boh totiž povedal: Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Červenom mori. Izraeliti odišli z Egypta v usporiadaných zástupoch. Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti. Ten totiž zaviazal Izraelitov prísahou: Boh vás určite navštívi, potom odneste odtiaľto aj moje kosti. Keď odišli zo Sukkótu, utáborili sa v Étame, na okraji púšte. Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou. Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.
Exodus 13:18 – 22
Boh už v dávnej minulosti zjavil Abrahámovi v Kanaáne svoj plán: … tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich… No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom… Vo štvrtom pokolení sa sem vrátia… (Gn 15:13-16). Na tento sľub sa odvolal aj Jozef pred svojou smrťou: Boh vás určite navštívi, potom odneste odtiaľto aj moje kosti (Gn 50:25). Odvtedy už prešlo vyše štyristo rokov. Prizná sa Boh k Jozefovej viere? Navštívi svoj ľud v Egypte a vyvedie ho odtiaľ? Izraeliti odišli z Egypta… A tak je čas splniť aj Jozefovo posledné prianie: Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti.
Boh sa nielen prizná k Jozefovej viere, ale plní aj svoj vyše šesťsto rokov starý sľub daný Abrahámovi. Čas môže zoslabiť našu vieru, ale nikdy nemôže zoslabiť Božiu vernosť. Každý Boží sľub má a bude mať svoj deň naplnenia. Pre každé zasľúbenie je pripravené naplnenie. Jozefovo určite tak platí pre každý Boží sľub. Čo Boh sľúbi, má moc aj splniť. Lebo On je Pánom dejín. Preto sa nikdy neponáhľa. Lebo čas hrá v jeho prospech. V prospech jeho plánov s jeho ľudom.
Preto si môže dovoliť viesť svoj ľud tak, ako ho vedie: Preto ho Boh viedol okľukou… A môže si dovoliť viesť svoj ľud tam, kam On chce: cez púšť popri Červenom mori. A čo je najdôležitejšie, vedie svoj ľud tak, ako to jeho ľud potrebuje: Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu… Boh ide s nami a ide aj pred nami. Sprevádza nás svojou ochranou a predchádza nás svojou milosťou. A to tak, aby sme ani na chvíľu neboli sami, bez jeho vedenia: … ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým… Vo dne aj v noci. Stĺp je symbol Božej prítomnosti. A čo platí o jeho prítomnosti? Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci. Ani vo dne, ani v noci. Ani na chvíľu bez Neho, bez jeho prítomnosti. Ustavične vedie a nikdy neopúšťa. Potom už nezáleží na tom, že Boh vedie svoj ľud okľukou. Ani na tom, že ho vedie cez púšť. Lebo niet takej okľuky a takej púšte, kde by On nebol s nami.
Pane, ďakujeme, že niet situácie ani okolnosti, kde by si Ty nebol a nemohol byť s nami!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
