Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Aký dobrý je Boh k Izraelu, k tým, čo majú čisté srdce! No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli. Závidel som totiž pyšným, keď som videl, ako si bezbožníci pokojne žijú.
Žalm 73:1–2
Žalmista začína presvedčením, ktoré zdieľali všetci zbožní Izraeliti: Áno, dobrý je Boh Izraelovi, tým, ktorí sú čistého srdca (Roh). Alebo podľa iného prekladu: Istotne je Boh dobrý k Izraelu… (NIV). Tak znie žalmistova teológia, jeho vyznanie viery. Boh je dobrý k dobrým, k tým, čo majú čisté srdce! Ktorí sú Mu oddaní celým srdcom. Na to sa dá spoľahnúť. Je to istota, o ktorú sa môže oprieť.
Boh je predsa spravodlivý. On odmeňuje dobrých a trestá zlých. Ale naozaj je to tak? Lebo keď sa žalmista pozrie okolo seba, vidí, že skutočnosť vyzerá úplne inak. Vôbec nezodpovedá jeho presvedčeniu o Bohu. Práve naopak. Medzi jeho vierou a jeho videním je veľký rozpor. To, v čo verí o Bohu, protirečí tomu, čo vidí okolo seba. Veď čo vidí? To, ako si bezbožníci pokojne žijú. Čo by malo platiť o zbožných, platí o bezbožných.
Žalmista zisťuje, že jeho viera platí v chráme. Ale už neplatí, keď vyjde na ulicu. Tam sa jeho viera nemilosrdne zráža s realitou života. A žalmistovi hrozí, že pod jej náporom jeho viera kapituluje. Veľmi otvorene vyznáva: No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli. Nechýbalo veľa a bol by zišiel z cesty viery. Až také veľké boli jeho pochybnosti viery, ktoré ním zmietali.
O aké pochybnosti ide v žalmistovom prípade? Sú totiž rôzne pochybnosti. Niekedy prídu pochybnosti o tých druhých. Ako je to s ich vierou, s ich spasením. Ale to nie sú tie najťažšie. Inokedy prídu pochybnosti o nás samých. Ako je to s našou vierou, s naším spasením. Ale ani to nie sú tie najťažšie. Najťažšie sú pochybnosti o Bohu. Ako je to s jeho láskou, dobrotou, spravodlivosťou. A práve takéto pochybnosti prežíva autor tohto žalmu Ásaf. (v. 1) Jeho presvedčenie o Božej dobrote k Izraelu je hlboko otrasené tým, čo vidí okolo seba. Realita života v ňom spochybňuje Božiu dobrotu. A nielen v ňom. Niekedy i v nás. O to vzácnejší je tento žalm, v ktorom nás žalmista prevedie svojím zápasom s pochybnosťami. V ktorom nám ukáže, ako sa od pochybností dostať k istote viery. Veď to je to, čo aj my neraz potrebujeme.
Pane, ďakujeme za toto poctivé žalmistovo svedectvo o zápase s pochybnosťami!
