Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písmo? A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi. Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Lukáš 24: 32 – 35
Čo robí horiace srdce s človekom? Začne spievať? Alebo tancovať? Možno aj to. Ale jedno je isté. Horiace srdce vždy ťahá kresťana medzi ostatných veriacich, do spoločenstva Božieho ľudu. Tak ako aj týchto dvoch: A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Je už večer, tma. Nemôžu so svojím návratom do Jeruzalema počkať do zajtra? Nie, nemôžu. A to aj napriek tomu, že to znamená ísť pešo vyše desať kilometrov potme. To nie je práve najbezpečnejšie. Najmä keď okolie Jeruzalema bolo známe prítomnosťou zbojníkov.
Ale dôvod pre návrat do Jeruzalema ešte v tú hodinu je oveľa silnejší ako dôvod zostať doma a počkať do zajtra. Čo je tým dôvodom? Ich horiace srdce, ktoré nemôže zostať samé, bez spoločenstva. Ktoré sa jednoducho musí podeliť so svojou radosťou. A to čím skôr. Lebo sú záležitosti, ktoré nestrpia odklad. Ako napríklad táto.
To je spoločný znak veľkonočných stretnutí učeníkov so vzkrieseným Pánom. Všetky osobné stretnutia s Ním vyústili do spoločného stretnutia učeníkov: Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. Tam smerovali Máriine prvé kroky po stretnutí s Ježišom: Mária Magdaléna šla a oznámila učeníkom: Videla som Pána! (Jn 20:18) Tam smerovali kroky žien od prázdneho hrobu: … vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným (Lk 24:9). A tam smerujú aj kroky týchto dvoch učeníkov.
Nikto im to neprikázal. Robia to priam automaticky. Prečo? Veď mali osobnú skúsenosť stretnutia so vzkrieseným Kristom. Mohli sa s tým uspokojiť a doma sa z toho radovať. Nie, nemohli. Horiace srdce nemôže zostať samé s tým, čo prežíva s Ježišom. Ono sa s tým chce podeliť s druhými: Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Možno sa im pri tom rozprávaní od vzrušenia chveli hlasy. Veď komu by sa nechveli?!
Pane, odpusť nám, keď nás to neťahá do spoločenstva tvojho ľudu!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
