Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď sa Ježiš opäť preplavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila. Ježiš s ním odišiel. Hrnulo sa za ním množstvo ľudí, ktorí ho tlačili zo všetkých strán. Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok.
Marek 5:21–25
Okolo Ježiša sa zhromaždí veľký zástup. Avšak z celého toho množstva sa s Ním stretnú len dvaja, Jairos a neznáma žena. Lebo s Ježišom sa nikdy nemôžeme stretnúť ako zástup, len ako jednotlivci. Môžeme prísť v zástupe, ale ak sa s Ním chceme stretnúť, nemôžeme zostať v zástupe. Musíme z neho vystúpiť tak, ako z neho vystúpi Jairos a žena. Lebo Ježiš jedná len s jednotlivcami. Prísť v zástupe a odísť v zástupe znamená: nestretnúť sa s Ním.
Nevieme, čo privádza zástup k Ježišovi, ale vieme, čo privádza k Nemu Jaira. Umierala jeho jediná dvanásťročná dcéra (Lk 8:42). Preto padne Ježišovi k nohám a prosí Ho: Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila. Jairos sa tak zaradí k viacerým krásnym postavám rodičov v evanjeliách, ktorí sa kvôli svojim deťom ocitli pri Ježišových nohách. Veď na deťoch sú rodičia najzraniteľnejší. Ani Jairos nie je výnimkou.
To, že ho tu vidíme verejne na kolenách prosiť o pomoc, vôbec nie je samozrejmé. Veď Jairos nie je hocikto. Ako jeden z predstavených synagógy stojí v spoločenskom rebríčku pomerne vysoko. Zvyčajne je to naša pýcha, ktorá nám bráni pokoriť sa. Existuje však jeden účinný liek na pýchu a tým je bolesť. Tá má zvláštnu schopnosť polámať pýchu človeka. Aj pýchu človeka vo vysokom postavení akým je Jairos.
Ale k Ježišovi ho neprivedie len bolesť, ale aj viera: Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila. Prosí o dotyk, o zloženie rúk na choré dieťa vo viere, že bude uzdravené. A čo urobí Ježiš? Vyjde v ústrety jeho prosbe a ide s ním. Nie je to zástup okolo Ježiša, kto udá smer Ježišovej cesty. Je to tento jednotlivec pri Ježišových nohách. Zástup síce ide s Ježišom, ale Ježiš nejde so zástupom. Ide s týmto otcom, ktorý prosí a verí. Jeho viera sa pritom zrodila na prahu smrti, na ktorý sa dostala jeho dcéra. Lenže na prahu smrti sa spravidla rodí beznádej, nie viera. Viera sa však rodí z pohľadu na Ježiša, nie z pohľadu na okolnosti. Bol to práve pohľad na Ježiša, ktorý dal zrod Jairovej viere: Pane, Ty môžeš, čo nikto iný nemôže. Prosím, pomôž! A On pomôže.
Pane, pomôž aj nám vystúpiť zo zástupu, aby sme sa mohli s Tebou stretnúť!
