Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Asi po hodine ktosi iný tvrdil: Naozaj, aj ten bol s ním. Veď je Galilejčan. Ale Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A vtom, skôr ako to dohovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil, pozrel na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: Skôr, ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. Peter vyšiel von a žalostne sa rozplakal.
Lukáš 22: 59 – 62
Nič horšie by sa Petrovi nemohlo stať ako to, keby bol na dvore veľkňaza obstál. Ešte viac by ho to utvrdilo v jeho pýche. Vidíš, Pane? Či som Ti nehovoril, že ja obstojím, že nezapriem? Že ja nie som ako ostatní? A Ty si mi neveril! Možno takto by vyzeral Petrov prvý rozhovor s Ježišom po vzkriesení. Vieme však, že tak nevyzeral. Prečo nie? Lebo Peter zlyhal. Nič lepšie sa mu nemohlo stať ako práve to, že zlyhal. Lebo to bola jediná cesta, ako mohol dôjsť k sebapoznaniu. Vďaka tomuto zlyhaniu zomrel starý Peter, človek, na ktorého bol Peter taký pyšný. A vďaka tomu sa narodil nový Peter, človek, ktorého si Pán mohol použiť.
Prežiť svoj osobný bankrot pod Kristovým krížom je to najlepšie, čo sa nám môže stať. Lebo len tam sa v nás môže zrodiť náš nový život vďaka Kristovej obeti. Tam sa rodí aj to slávne poznanie, že jediné, na čom si môžeme zakladať, je Kristov vzťah k nám a nie náš vzťah k Nemu. Že to nie je naša vernosť Pánovi, ale Pánova vernosť voči nám, ktorá nás drží. Že to nie je naša láska k Nemu, ale jeho láska k nám, ktorá je rozhodujúca. Že to nie sú naše sľuby dané Jemu, ale jeho sľuby dané nám, na ktorých záleží. Že nejde o to, čo my robíme pre Ježiša, ale čo On vykonal a stále koná pre nás.
Ježiš buduje svoje kráľovstvo z ľudí, ktorí prežili svoju smrť pod krížom. Peter na Veľký piatok prežil, že smrť, ktorou zomrel, znamená jeho koniec. Ale na Veľkonočnú nedeľu pochopil, že smrť, ktorou Kristus zomrel, znamená jeho nový začiatok. Kristova smrť sa pre Petra stala bránou k novému životu. Lebo Kristus vo svojej smrti niesol všetko, čo viedlo k Petrovej smrti. Niesol jeho zlyhanie, pýchu, všetku jeho vinu.
Petrovo zlyhanie odhalilo veľa pliev. A to bolo dobre. Ale odhalilo aj vieru, za ktorú Ježiš prosil, aby nezahynula. Petrov príbeh nám tak hovorí, že si nemôžeme dôverovať ani v našich najsvetlejších chvíľach. Ale že si nemusíme zúfať ani v našich najtemnejších chvíľach, pretože je tu pre nás odpustenie.
Pane, ďakujeme, že si vo svojej smrti niesol všetku vinu a biedu nášho života!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
