Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Jákobovi synovia sa potom vrhli na prebodnutých a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto… Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: Uvrhli ste ma do nešťastia, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzeji, obyvatelia tejto krajiny, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom. Oni však povedali: Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?
Genezis 34: 27, 30 – 31
Krvavý akt pomsty je dovŕšený. Obyvatelia mesta sú vyvraždení a mesto je vyrabované. Až teraz Jákob prvýkrát prehovorí. Vyčíta svojim synom: Uvrhli ste ma do nešťastia. Ale v jeho výčitke je viac strachu o seba ako dištanc od hriechu synov. Bojí sa toho, čo urobia obyvatelia tej krajiny: … ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom. Právom sa môže báť ich pomsty. Veď svet sa riadi zákonom pomsty a odplaty.
Hovorí: … teraz ma obyvatelia tejto krajiny znenávidia. Ako dobre! Práve hriech jeho synov poslúži k tomu, aby k zmiešaniu Jákobovej rodiny s pohanskými obyvateľmi nedošlo. Pôvodný plán pohanského Chámora tak vôbec neprichádza do úvahy: Spriaznime naše rodiny; vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry (v. 9). Čo sa vymklo Jákobovi z rúk, nevymklo sa Bohu. Boh aj v tejto udalosti bdie nad svojím dielom aj nad svojím ľudom. Použije smutné udalosti v Jákobovej rodine na jej záchranu. Aby nestratila svoju oddelenosť od pohanského sveta. Boh berie to zlé čo urobí človek a použije to na dobré pre neho aj pre svoje dielo. Ale Jákob za to zaplatí veľkú cenu. Na svojich deťoch musí pocítiť, čo je svet, v blízkosti ktorého sa chcel natrvalo usadiť.
Veď nielen dcéra Dína, ale aj jeho synovia napáchli duchom a spôsobmi sveta. Svoju pomstu obhajujú pred otcom: Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou? Keď šlo o Šekema, ktorý zneuctil ich sestru, veľmi sa zarmútili a rozhnevali (Gn 34:7). Sväto sa rozhorčia, keď ide o vinu druhého. Ale svoju vinu ospravedlňujú previnením toho druhého. To je príklad dvojitej morálky. Iný meter máme na druhého a zas iný na seba. Druhého prísne odsúdime a seba pohotovo ospravedlníme. Ale hriech druhého ešte neospravedlňuje môj hriech. Ani ma neoprávňuje k tomu, aby som zhrešil aj ja. Neplatí: Keď on, môžem aj ja. Nie, nemôžem.
Pane, sme prísni na druhých a mäkkí na seba. Pomôž nám to robiť opačne!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
