Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Keď sa rozhliadol, zbadal boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako tam hodila dve drobné mince, a povedal: Verte mi, že táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci. Lebo oni dali časť zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.
Lukáš 21: 1 – 4
Čo robí Ježiš? Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze (Mk 12:41). Prečo to robí? Preto, lebo vtedy nastáva hodina pravdy. Mnohé z toho, čo ako veriaci robíme, ešte nemusí veľa o nás hovoriť. Sú však veci, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. Ktoré o nás veľa povedia. To, ako je to vlastne s naším vzťahom k Bohu. Chvíľa, ktorá v tomto smere veľa o nás napovie, je práve tá, keď stojíme pred „chrámovou pokladnicou“. Lebo vtedy stojíme pred potrebami Božieho diela. A keď stojíme pred potrebami Božieho diela, vtedy sa ukáže, ako si vlastne na tom duchovne stojíme. Preto sa Ježiš pozeral vtedy, a preto sa pozerá aj dnes.
Ale na čo sa Ježiš pozerá? Kam sa pozerá? Nie do vrecka, do peňaženky, ale do srdca. Nepozerá sa na to, koľko dávame, ale ako dávame. Tak, ako sa pozerá aj v tomto prípade. A čo vidí? Mnohí majetní dávali veľa (Mk 12:41). Čo viac si mohli kňazi priať?! Prevádzka chrámu je zabezpečená a o nich je tiež dobre postarané. Po bohatých príde chudobná vdova. Keďže je vdova, nemá muža, ktorý by ju zaopatroval. Keďže je chudobná, nemá majetok, ktorým by bola zabezpečená na starobu. Je to žena, ktorá je ľudsky a materiálne úplne nezaistená. V jej situácii by iný mohol prepadnúť strachu o seba. Čo len bude so mnou? Z čoho vyžijem? Táto žena je v situácii, keď sama potrebuje pomoc. Ona však urobí niečo, čo vyráža dych. Keď stojí pred chrámovou pokladnicou, zabudne na seba, na svoje potreby, a myslí len na Boha, na potreby Božieho diela. A tak do pokladnice hodí všetko, čo mala, celé svoje živobytie.
Možno si niekto pomyslí: Radšej si tie dva haliere mohla nechať. Bohu tým nepomohla a sebe ešte viac skomplikovala už aj tak ťažkú situáciu. Nie. Ona si ich nemohla nechať. Lepšie povedané: Mohla, ale nechcela. Lebo tu vôbec nejde o jej dva haliere, ale o jej vzťah k Bohu. A ten sa nemeria tým, čo nemáme, ale tým, čo máme. Ona viac nemá, ale čo má, to dá, lebo Boh jej za to stojí. Iní dali z veľkého bohatstva, ona dala z veľkej lásky. V dôvere, že Boh sa o ňu postará.
Pane, nauč nás dávať z lásky a nie z povinnosti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
