Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Žalm 84:5–6
Blahoslavení tí, čo bývajú v tvojom dome a ustavične ťa chvália. Blahoslavený človek, čo má silu v tebe, ten, čo sa vydáva na púť.
Ďaleko od domova! Taká je situácia žalmistu. Preto v úvode žalmu vyjadruje hlbokú túžbu po chráme, po Božom príbytku, ktorý je jeho duchovným domovom. Jeho túžbou pritom nie je samotné miesto, ale „obyvateľ“ tohto príbytku, živý Boh: …moje srdce i telo volajú po živom Bohu (Ž 84:3).
Čo však platí o tých, ktorí na rozdiel od žalmistu majú to „šťastie“, že bývajú v tvojom dome? V dome Hospodina? A ktorí Ho ustavične chvália? Tak, ako kedysi žalmista, keď slúžil spevom v chrámovom spevokole? Sú blahoslavení. Teda šťastní, závideniahodní, že môžu chváliť Boha v jeho dome. A to nielen občas, príležitostne, ale ustavične. Môcť slúžiť Bohu, chváliť a oslavovať Ho nie je povinnosť, ale pocta. Je to výsada, česť, ktorá je závideniahodná. Vtedy i dnes.
Ale čo platí o tých, ktorí túto výsadu nemajú? Ktorí podobne ako žalmista sú ďaleko od domova? Ktorí majú pred sebou dlhú cestu, kým sa dostanú do chrámu v Jeruzaleme? Blahoslavený človek, čo má silu v tebe, ten, čo sa vydáva na púť. Toto je i žalmistova situácia. Je človekom, čo sa vydáva na púť. (Ak púť veriacich v Starej zmluve sa odohrávala v priestore, navonok, fyzicky, naša púť sa odohráva v čase, v priebehu nášho života, duchovne, v našom vnútri.)
Žalmista vie, že jeho púť nebude ľahká. Ale on nepodlieha sebaľútosti. Ani nezávidí tým, ktorí na rozdiel od neho už môžu bývať v chráme. Ak sú oni blahoslavení, rovnako je blahoslavený aj on. Aj keď z úplne iného dôvodu: Blahoslavený človek, čo má silu v tebe… Šťastný je ten, ktorý v Bohu našiel prameň síl pre svoj život. Pre svoju životnú púť. Boh nás totiž neposiela na cestu nevystrojených. Ako ľudí, ktorí sú odkázaní sami na seba. Kto kráča po svojich vlastných cestách, je odkázaný na svoje vlastné sily. Ale kto kráča po Božích cestách, môže počítať so zdrojmi, ktoré vysoko prevýšia jeho potreby. Preto naozaj platí:Blahoslavený človek, čo má silu v tebe, ten, čo sa vydáva na púť.
Pane, aj my sme ešte na ceste. Ďakujeme, že si pre našu cestu domov pripravil zdroje, ktoré nám bohato vystačia až do cieľa.
