Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď sa zvečerilo a bol prípravný deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatie, vážený člen veľrady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo. S odvahou predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo. Pilát sa však zadivil, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa, či už dávno zomrel. Keď mu to stotník potvrdil, daroval Jozefovi mŕtve telo. Jozef kúpil jemné plátno, sňal ho z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. K otvoru hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Jozesova matka Mária sa dívali, kde ho položili.
Marek 15:42-46
Nájde sa niekto, kto pochová Ježiša, tohto Židmi zavrhnutého Mesiáša a Rimanmi popraveného nepriateľa režimu? Kto sa odváži priznať k ukrižovanému Ježišovi? Predsa sa niekto nájde, Jozef z Arimatie, židovský aristokrat a zároveň Ježišov tajný učeník. Tento muž má zrazu možnosť urobiť niečo, čo nikto iný v tej chvíli urobiť nemôže. Má možnosť si od Piláta vypýtať Ježišovo telo, lebo ako vysokopostavený Žid má prístup k rímskemu prokurátorovi. A má možnosť pochovať Ježiša, lebo v Jeruzaleme má už pripravený hrob pre seba.
Tento muž sa tak odhodlá na najodvážnejší krok v živote. Nemal odvahu sa priznať k živému Ježišovi. Ale teraz má odvahu priznať sa k ukrižovanému Ježišovi. Hoci riskuje nenávisť Židov aj podozrenie Rimanov, predsa vystúpi z úzadia. Z tajného učeníka sa stane verejný vyznávač. A to vo chvíli, keď všetci verejne známi vyznávači, Ježišovi učeníci, sa rozutekali a skrývali sa zo strachu pred Židmi.
Nikdy v dejinách ľudstva sa však nekonal taký pohreb, ako bol Ježišov pohreb. Na tomto pohrebe nezaznelo slovo potešenia pre zarmútených, lebo ich Tešiteľ, ktorý ich doteraz tešil slovami: Nech sa neľaká vaše srdce, bol mŕtvy. Na tomto pohrebe sa nespievali piesne vzkriesenia, lebo Ten, ktorý o sebe povedal: Ja som vzkriesenie a život, bol mŕtvy. Na tomto pohrebe nezaznelo slovo nádeje, lebo Ten, ktorý bol nádejou Izraela, ba aj nádejou celého sveta na vykúpenie zo života porušenosti, hriechu a smrti, bol mŕtvy.
Nikdy pred tým ani nikdy potom sa neodohral taký bezútešný a beznádejný pohreb, ako bol Ježišov pohreb. Veľký piatok končí úplnou beznádejou tých, ktorí sa nádejali, že Ježiš je Ten, ktorý prišiel vykúpiť človeka. Ich nádej končí v hrobe zavalenom kameňom. Žiaden návrat z pohrebu nebol taký ťažký ako návrat z Ježišovho pohrebu. Bol to návrat z cintorína pochovaných nádejí.
Pane, ďakujeme, že na tento cintorín sa ešte čoskoro vrátime!
