Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí majetní dávali veľa. Tu prišla chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. Zavolal si učeníkov a povedal im: Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. Všetci tam dali zo svojho prebytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.
Marek 12:41–43
Nestratia sa tie dve drobné mince medzi zlatými mincami boháčov? Nie, nestratia sa. Ľudským očiam možno áno, ale nie Ježišovým očiam. Lebo svojím slovom obráti pozornosť učeníkov na nepatrný dar vdovy. S nimi (a aj s nami) chce hovoriť o tom, čo znamená skutočne dávať: Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní… Na jednej strane stoja dva haliere, na druhej strane stojí množstvo zlatých mincí. Keď to dáme na misky váh, jasne prevážia zlaté mince. Aj čo do množstva aj čo do hodnoty. Ale Boh používa iné, svoje váhy a na nich je všetko inak. Na Božích váhach dva haliere chudobnej vdovy prevážia celé to množstvo peňazí všetkých ostatných. Ako však dve drobné mince môžu byť viac? Sú viac v Božích očiach.
A Ježiš vysvetľuje, prečo: Všetci tam dali zo svojho prebytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie. Mnohí dali mnoho, ale len jedna dala všetko. Ostatní dali z prebytku, ale len jedna dala z nedostatku. Ostatní dali veľa, ale ešte stále im veľa zostalo. Len žena vdova dala všetko, takže jej nič nezostalo. Veľkosť daru sa nemeria tým, koľko sme dali, ale tým, koľko nám ešte zostalo. Preto desať eur zo sto je v Božích očiach viac ako milión z desiatich miliónov. Lebo tomu prvému zostane len deväťdesiat eur, zatiaľ čo druhému zostane ešte deväť miliónov.
Čo nás chce Ježiš príkladom chudobnej vdovy naučiť? Že Božie dielo sa nebuduje z prebytku, ale z obetí. Veď aj Boh založil svoje dielo na zemi na obeti. Kresťanstvo začalo obeťou Ježiša Krista na kríži, ktorý tým, že dal seba, dal všetko. A ako Božie dielo začalo, tak aj pokračuje. Začalo obeťou Božieho Syna a pokračuje v živote tých, ktorí svoj život dali Bohu ako živú obeť. Preto budúcnosť Božieho diela nespočíva na tých, ktorí majú veľa, ale ktorí majú veľkú lásku k Bohu. Vo večnosti uvidíme, že pre Božie dielo viac znamenali chudobné vdovy so svojimi dvoma mincami, ako bohatí veriaci so svojimi veľkými darmi.
Pane, prosíme, nauč nás nielen dávať, ale aj obetovať!
