Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Áronovi synovia Nádab a Abíhu vzali každý svoju kadidelnicu, dali do nej oheň, položili naň kadidlo a obetovali Hospodinovi nedovolený oheň, aký im neprikázal. Od Hospodina vyšľahol oheň a ich spálil, takže zomreli pred Hospodinom. Mojžiš povedal Áronovi: Práve toto mienil Hospodin, keď povedal: Na tých, čo prichádzajú ku mne, ukážem svoju svätosť, pred všetkým ľudom budem zvelebený. Áron však mlčal. Potom Mojžiš zavolal Mišáela a Elcáfana, synov Áronovho strýca Uzziela a povedal im: Pristúpte a vyneste svojich bratov za tábor… Mojžiš povedal Áronovi a jeho synom Eleazárovi a Ítamarovi: Pre nich nebudete mať na hlave neupravené vlasy ani si neroztrhnete rúcha, aby ste nezomreli a nedoľahol na celú pospolitosť hnev. Vaši bratia a celý dom Izraela nech plačú nad požiarom, ktorý zapálil Hospodin.
Levitikus 10:1 – 6
Už druhá Božia „ohňová“ kázeň v ten deň! Tá prvá pri Áronovej obeti bola prejavom Božieho požehnania: Od Hospodina vyšľahol oheň a strávil na oltári spaľovanú obetu a tuk (Lv 9:24). Tá druhá pri obeti Áronových synov bola prejavom Božieho súdu: Od Hospodina vyšľahol oheň a ich spálil, takže zomreli pred Hospodinom. Prvej „ohňovej“ kázni predchádzala poslušnosť Árona, veľkňaza: Áron prišiel k oltáru a zarezal svojho býčka…, ako to Mojžišovi prikázal Hospodin (Lv 9:8-10). Druhej „ohňovej“ kázni predchádzala neposlušnosť kňazov, Áronových synov: … obetovali Hospodinovi nedovolený oheň, aký im neprikázal. Na prejav Božieho požehnania ľud odpovedal radostným jasotom. (Lv 9:24) Na prejav Božieho súdu ľud odpovedal žalostným plačom: Vaši bratia a celý dom Izraela nech plačú nad požiarom, ktorý zapálil Hospodin.
Deň, ktorý bol dňom radosti, stal sa i dňom žalosti. V deň, keď Boh prijal Áronovu obeť, neprijal obeť jeho synov. Deň, ktorý mal byť pamätným dňom vďaka Božej milosti, sa pre Árona a jeho rodinu stal pamätným i kvôli Božiemu súdu. Čím sa previnili jeho synovia? Súčasťou obetného rituálu bolo pálenie kadidla, zmesi aromatických látok. Pre tento účel sa malo použiť uhlie z oltára. Ale títo dvaja „miništranti“ použili iné uhlie. A za to ich stihol trest smrti. Exemplárny trest na výstrahu pre všetkých kňazov. Nebol to príliš prísny trest? Nebola to len „maličkosť“? V Božích očiach nie. Lebo urobili to, že obetovali pred Hospodinom cudzí oheň, čoho im neprikázal (Roh, 3M 10:1). Čiže nedodržali to, čo Boh prikázal. Vniesli „cudzí“ prvok do bohoslužby. Ale bohoslužba sa nesmie stať aktom ľudskej svojvôle. Lebo keď ide o prístup k Bohu, o službu Bohu a uctievanie Boha, všetko sa musí diať v súlade s Bohom a jeho vôľou. Lebo tu nejde o človeka, ale o Boha. Nejde o to, čo sa páči mne, ale o to, čo sa páči Jemu. A Bohu sa najviac zo všetkého páči poslušnosť jeho detí. Robiť to, čo On prikázal. Nič viac, nič menej.
Pane, odpusť nám, keď sa našou svojvôľou previňujeme voči tvojej vôli!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
