Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom … a začali sa radovať.
Ježiš zastaví pohrebný sprievod a prednesie svoju pohrebnú kázeň. Lenže jeho kázeň je iná než všetky pohrebné kázne predtým i potom. My kážeme živým, ale On tu osloví mŕtveho. Aký zmysel má však osloviť mŕtveho? Vari mŕtvy môže počuť? Nás mŕtvi nepočujú, ale Ježiša áno. Lebo On nie je len Pánom nad živými, ale aj nad mŕtvymi. Preto môže kázať nielen živým, ale aj mŕtvym a to tak, aby Ho počuli. V tom je rozdiel medzi nami a Ním, medzi nami a Božím Synom.
Ako teda znie Ježišova pohrebná kázeň? Mládenec, hovorím ti, vstaň!. Len jedna veta a dosť. Ale to nie je slovo na rozlúčku. To je veliteľský povel, rozkaz k návratu späť, z ríše smrti do ríše života. Čo však na to povie jej majestát smrť? Udrží svoju korisť vo svojej moci? Alebo bude musieť kapitulovať a vypustiť mládenca zo svojej studenej ruky? Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Smrť je premožená, jej triumf v prípade tohto mládenca sa ukázal ako predčasný. A vdova, ktorá prišla o svojho syna, ho dostáva späť. Ježiš ho odovzdal matke. Smrť jej ho vzala, Ježiš jej ho vracia.
Z Ježišovho súcitu sa tak zrodil jeho mocný čin. Z rúk smrti vytrhol jej korisť, aby tak zármutok matky obrátil na radosť. Ježišova moc tu stojí v službách jeho lásky. On miluje, preto pomáha. A preto pomáha, lebo miluje. Vďaka tomu sa pohrebný sprievod mení na sprievod radosti a oslavy Boha. Naše cesty k hrobom sú ešte cestami bolesti a zármutku. Ale naše cesty od hrobov môžu byť cestami nádeje, lebo pri hroboch nás čaká Tešiteľ so svojím potešením, v ktorom už znie prísľub vzkriesenia.
Pane, oslavujeme Ťa ako Víťaza nad mocou smrti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.