Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Ježiš sa vybral aj s učeníkmi do dedín pri Cezárei Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov spýtal: Za koho ma ľudia pokladajú? Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, niektorí za Eliáša a iní za jedného z prorokov. On sa ich opýtal: A za koho ma pokladáte vy? Peter mu odpovedal: Ty si Kristus! No Ježiš im dôrazne prikázal, aby o ňom pred nikým nehovorili. Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.
Marek 8:27–31
Kto je Ježiš? Aj dnes, rovnako ako vtedy, sa Ho pokúšajú zaradiť do známych kategórií. Je veľký prorok, veľký učiteľ, veľký príklad mravnosti. Ale Ježiš sa „nezmestí“ do žiadnej kategórie. Každá je pre Neho príliš „tesná“. To spozná Peter, ktorý s Ježišom už prežil nejaký čas. Keď vyzná Ježiša za Božieho Mesiáša, tým vlastne hovorí: „Pane, keď stojíme pred Tebou, ako keby sme stáli pred Bohom“. Áno, Ježiš nie je nikto menší než Boží Syn. Preto akýkoľvek obdiv zo strany sveta vlastne znamená odmietnutie pravého Ježiša. Navyše obdiv k ničomu nezaväzuje. Petra jeho vyznanie však áno. Zaväzuje k poslušnému nasledovaniu.
Keď učeníci spoznajú, že Ježiš je Bohom zaľúbený a poslaný Mesiáš, prichádza čas, aby im odhalil, akým Mesiášom vlastne je. Nie politickým, ale trpiacim: Syn človeka musí mnoho trpieť… Nad Ježišom visí tajomné musí. Ale prečo musí? Prišiel, aby zmenil svet. Ale ako si poradí s mocou zla vo svete? Akú cestu si vyberie? Cestu kríža. Nestane sa len ďalším politickým revolucionárom alebo sociálnym reformátorom. Lebo čo tento svet potrebuje, nie je spravodlivejší politický režim, ani lepšie sociálne programy. Potrebuje Spasiteľa na kríži. Najväčší problém sveta a človeka totiž neleží okolo nás, ale v nás. Je ním hriech. Preto najväčšia potreba nie je riešenie problémov okolo nás, ale v nás. Je ňou riešenie hriechu, ktoré prinesie len Ježišova obeť na kríži. Čokoľvek iné nechá moc zla nezlomenú, hriech nevyriešený, srdce človeka nezmenené. Preto Syn človeka musí mnoho trpieť… Dokonca tak, že Ho zavrhnú starší, veľkňazi i zákonníci. Duchovná elita národa v mene Božom zavrhne Božieho Mesiáša. Prehlási, že Ježiš je hoden smrti. Jeho Otec však prehlási, že je hoden života: … ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Nie smrť, ale Boh má posledné slovo. Mal a aj bude mať. Ako dobre!
Pane, ďakujeme, že v tvojej obeti je riešenie pre inak neriešiteľný problém človeka!
