Lebo ako Otec kriesi a oživuje mŕtvych, tak aj Syn oživuje, koho chce. Lebo Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
Ján 5:21-23
Ježiš vydáva Židom svedectvo o svojej právomoci, ktorú Mu jeho Otec dal. Je to dvojaká právomoc. Má právomoc kriesiť, teda dať život. V prítomnosti kriesi, čiže oživuje ľudí z duchovnej smrti (Jn 5:25). V budúcnosti vzkriesi všetkých ľudí z telesnej smrti (Jn 5:28-29). Okrem toho má právomoc súdiť, lebo Otec celý súd odovzdal Synovi. Čo znamená táto právomoc súdiť? To, že Ježiš dostal moc vysloviť konečné slovo nad každým človekom, nad tebou i nado mnou. Tvoja i moja večnosť je v jeho rukách. On rozhodne o tom, čo bude platiť o nás po našej smrti. Túto právomoc Mu dal Otec a už nikto Mu ju nemôže odňať.
Táto dvojaká právomoc znamená, že Ježiš má právo spasiť, teda dať život, i súdiť, teda vziať život. On je v jednej osobe Spasiteľom i Sudcom. Pre jedných je Spasiteľom, pre druhých bude Sudcom. Nikto sa nevyhne stretnutiu s Ním. Ak sa tu na zemi vyhneme stretnutiu s Ním ako so Spasiteľom, raz sa nevyhneme stretnutiu s Ním ako so Sudcom. Veď On preto prišiel prvýkrát ako Spasiteľ, lebo druhýkrát príde ako Sudca. Preto prišiel spasiť, aby raz nemusel odsúdiť. Ten, kto Ježiša prijme za svojho Spasiteľa, už sa Ho nemusí báť ako Sudcu. Taký človek má zasľúbené, že nejde na súd, že nebude odsúdený (Jn 5:24).
Prečo Otec udelil Synovi túto dvojnásobnú právomoc? Preto, aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Ctiť Syna ako Otca znamená dať Synovi takú úctu, aká patrí Bohu, teda božskú úctu. Pre Židov, prvých poslucháčov tohto výroku museli Ježišove slová znieť ako výzva k modloslužbe. Vari majú človeku prejaviť takú úctu ako Bohu?
Áno, keby Ježiš bol len človek, z jeho strany by to bolo rúhanie a z našej strany by to bola modloslužba. Ale On je vtelený Boží Syn. Preto je hoden rovnakej úcty ako Boh, Otec. Lebo ak nie, potom platí: Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Ak Ježiš nemá v našom živote také miesto ako Boh, potom ani Boh nemá také miesto, aké Mu patrí. Lebo je to Otcova vôľa, aby sme Syna uctievali ako Boha.
Pane, odpusť nám, ak Ti nepreukazujeme úctu, ktorá Ti patrí!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
