Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom … a začali sa radovať.
Nasledovať Ježiša ešte neznamená byť ušetrený búrok. To zisťujú aj jeho učeníci. Sú však dvojaké búrky; také, ktoré nás stihnú na našich vlastných cestách. A potom také, ktoré nás stihnú na Božích cestách. Tie prvé Boh posiela preto, aby nás zastavil. Tie druhé Boh posiela, aby nás učil dôvere aj v ohrození a zápasoch života. Práve taká búrka čaká učeníkov na mori. Preto ich Ježiš berie na more, aby im dal lekciu o dôvere. Veď kde inde sa môžu učiť dôvere, ak nie práve uprostred búrky?
Na brehu boli v bezpečí. Nie je ťažké dôverovať tam, kde nám nič nehrozí. Na mori sa však ocitnú v ohrození. Dostali sa do nebezpečenstva. Lebo opustiť breh, ísť z pevniny na more, znamená opustiť pevnú pôdu pod nohami. A s ňou aj všetky viditeľné opory a bezpečie. Vykročiť z istoty do neistoty. Veď more so svojimi vlnami a vetrom predstavuje nestály, nebezpečný živel. Na mori sa človek nemá o čo oprieť, jedine o Ježišovu prítomnosť. Ale čo vtedy, keď Ježiš spí?
Ježišov spánok je výzvou pre jeho učeníkov. Výzvou k dôvere, že keď On spí, potom sa nemusia báť. Že napriek ohrozeniu sú v bezpečí, lebo sú s Ježišom a On s nimi. A kde je Ježiš, tam sa naozaj niet čoho báť. To je posolstvo tejto nemej kázne spiaceho Ježiša. Posolstvo, ktoré si máme pripomínať, keď sa ocitneme uprostred búrky, že sme v bezpečí aj v nebezpečenstve. Lebo Ježišovi môžeme dôverovať, že každá búrka je pod jeho kontrolou. Veď prečo by inak uprostred nej pokojne spal?!
Pane, pomôž nám dôverovať Ti aj vtedy, keď búrka rozbúri pokojnú hladinu nášho života!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.