Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď sa faraón približoval, Izraeliti sa rozhliadli a videli, ako sa Egypťania rútia za nimi. Vtedy sa Izraeliti veľmi zľakli a volali k Hospodinovi o pomoc. Povedali Mojžišovi: Nebolo v Egypte dosť hrobov? Doviedol si nás sem, aby sme pomreli na púšti! Čo si nám to urobil? Prečo si nás vyviedol z Egypta? Či sme ti nehovorili už v Egypte: Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom? Veď bolo lepšie slúžiť Egypťanom ako pomrieť na púšti.
Exodus 14:10 – 12
Vtedy sa Izraeliti veľmi zľakli… To nie je obyčajný strach, ktorý tu Boží ľud zachváti. Je to hrôza, panika, zdesenie, ktoré tu Izrael prežije. Ale z čoho sa rodí jeho veľký strach? Izraeliti sa rozhliadli a videli, ako sa Egypťania rútia za nimi. Rodí sa z videnia. Čo vidia ich oči, to naplní strachom ich srdce. Vidia more za sebou a faraóna pred sebou. Vidia po zuby ozbrojené nepriateľské vojsko, vidia moc a hrozbu sveta. Strach sa rodí z viditeľnej reality. Vidíme vlny, vidíme nebezpečenstvo, vidíme prekážky. A čo vidíme, v nás vyvolá strach. Sme v pokušení prepadnúť panike a beznádeji.
Čo má urobiť Boží ľud, keď sa bojí? Vo svojom strachu volali k Hospodinovi o pomoc. Nič lepšie ani urobiť nemôžu. Ale tým to nekončí. Oni jedným dychom volajú k Bohu a obviňujú Mojžiša: Čo si nám to urobil? Prečo si nás vyviedol z Egypta? Hľadajú vinníka, ktorého by mohli obviniť za svoju situáciu. Bol to Hospodin, ktorý ich vyviedol z Egypta. Tu však vyvedenie pripíšu človeku, Mojžišovi. Ako keby bolo v jeho moci vyslobodiť Izrael z otroctva!
Mojžišovi pripomenú, čo mu kedysi hovorili: Či sme ti nehovorili už v Egypte: Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom? Keď po prvom stretnutí Mojžiša s faraónom faraón sprísnil pracovné podmienky pre Izraelitov, oni za to vinili Mojžiša. Tak ako ho vinia aj teraz. Miesto vďačnosti za vyslobodenie hovoria: Veď bolo lepšie slúžiť Egypťanom ako pomrieť na púšti.
Inými slovami povedané: Mojžiš, s tebou sme na tom horšie ako bez teba. S tebou nás čaká smrť: Nebolo v Egypte dosť hrobov? Doviedol si nás sem, aby sme pomreli na púšti! V Egypte bolo predsa dosť miesta aj pre naše hroby. Nemuseli sme ísť kvôli tomu na púšť! Radšej sme mohli zostať v Egypte, slúžiť faraónovi a tak zostať nažive, ako nájsť smrť na púšti. Radšej istota v otroctve ako neistota na slobode. Takto rozmýšľa vykúpený Boží ľud! Ešteže ho Boh nevzal za slovo! Ešteže ani nás Boh neberie za slovo, keď vo svojom strachu vypustíme zo svojich úst slová, ktoré by sme inak nikdy nevypustili!
Pane, odpusť nám, keď neraz vo svojej nedôvere a strachu vyslovíme slová nevďačnosti a nevery.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
