Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ézava a povedal: Syn môj! On mu odvetil: Tu som. Nato prehovoril: Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť. Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov. Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať skôr ako zomriem.
Genezis 27:1-4
Izák je už starý, navyše aj chorý. Smrť môže prísť kedykoľvek. Preto chce ešte za svojho života usporiadať niektoré rodinné záležitosti. Tá najdôležitejšia z nich je „spísanie poslednej vôle“. Určiť, kto bude dedičom. Nielen majetku, ale najmä duchovného dedičstva. Kto sa stane nositeľom Božieho požehnania a Božích sľubov daných Abrahámovi a potom Izákovi. Kto bude pokračovať v línii viery, ktorá začala Abrahámom.
Má to byť jeden z jeho synov. Ktorý, o tom už rozhodol Boh. Urobil tak ešte pred narodením Ézava a Jákoba. Boh proti zvyklostiam tej doby nevyvolil staršieho Ézava, ale mladšieho Jákoba. Takže všetko je už jasné. Stačí len poslúchnuť a Božiu vôľu uskutočniť. Ale na Izákovi vidíme, že cesta od poznania Božej vôle k jej poslušnosti je niekedy veľmi dlhá a ťažká. Izák sa totiž rozhodne, že dedičom požehnania nebude Bohom vyvolený Jákob, ale ním, Izákom, vyvolený Ézav.
Tak tu Izák proti Božej voľbe postaví svoju voľbu. Hoci je už pomaly jednou nohou v hrobe, so stareckou tvrdohlavosťou sa vzoprie Bohu, aby presadil svoju vôľu. Nemá pritom najlepšie svedomie. Rozhodne sa totiž, že to urobí tajne, bez svedkov. Z toho, čo by mala byť rodinná slávnosť, vynechá aj svoju ženu. Zavolá len Ézava, aby všetko prebehlo len medzi nimi dvoma. Ale prečo je Izák schopný ísť tak tvrdohlavo proti Božej vôli? Preto, že v jeho živote je veľmi silný hlas, na ktorý on dá viac ako na Boží hlas. Je to hlas jeho srdca. Jeho slepá láska k Ézavovi.
Ézav je jeho miláčik, na ktorého on nedopustí. Ézav je jeho slabosťou. A tam, kde sú naše slabosti, vieme byť veľmi silní v ich obhajobe. V ich presadzovaní aj za cenu neposlušnosti Bohu. Veď najťažšie je ísť proti hlasu vlastného srdca. To znamená ísť sám proti sebe, proti svojim láskam. Keď ide o naše lásky, tam pre nás platí: Nech sa stane moja vôľa! Lebo naše lásky nás zaslepujú. Tak ako Izáka zaslepila jeho láska k Ézavovi. Preto keď sa zrazí jeho vôľa s tou Božou, chce presadiť svoju vôľu proti Božej vôli. Ešteže sa mu to nepodarí!
Pane, aj hlas nášho srdca nás zvádza k neposlušnosti Tebe. Zmiluj sa nad nami!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
