Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Znovu sa v Abrahámovom stane ozýva smiech. Tentokrát má však podobu posmechu. Starší Izmael sa posmieva mladšiemu Izákovi a ubližuje mu. Možno si tým rieši svoju žiarlivosť na mladšieho súrodenca, okolo ktorého sa zrazu všetko v rodine točí. A už je po rodinnej pohode! Čo sa to vlastne deje? Dozrelo ovocie stromu, ktorý pred časom Abrahám so Sárou vo svojej netrpezlivosti zasadili. Chceli „pomôcť“ Bohu s naplnením jeho sľubu o potomkovi a výsledkom bol Izmael, divý osol (Gn 16:12). A tak radosť z Izáka im teraz kalí prítomnosť Izmaela. Do požehnania, ktoré im Boh daroval, sa primiešala horkosť z toho, čo si sami „navarili“.
U Abrahámovcov vznikne kvôli Izmaelovi spor. Keď šlo o jeho splodenie, boli zajedno. Ale keď teraz ide o jeho vyhnanie z domu, manželia stoja proti sebe. Boh však chytá stranu Sáre. Ona len chráni Izáka pred Izmaelom, ale Boh tu sleduje niečo hlbšie. Izák a Izmael, syn zasľúbenia a syn telesnej horlivosti predstavujú dva protichodné svety, ktoré nemôžu žiť vedľa seba (Ga 3:21).
Abrahám miluje Izmaela, ale tu musí ísť jeho láska bokom. Musí sa rozlúčiť s jedným synom, aby ten nestál v ceste druhému synovi. Bolesť z rozchodu s Izmaelom však Boh mierni tým, že svoj sľub o veľkom potomstve prenáša aj na Izmaela.
Neraz aj v našom živote žijú vedľa seba Izák a Izmael. Aj my musíme niekedy jesť trpké ovocie stromu, ktorý sme zasadili bez Boha. Potom aj nám radosť z toho, čo nám Boh požehnal, kalí bolesť z toho, čo sme my pokazili.
Pane, chráň nás pred sadením zlých stromov, aby sme raz nemuseli jesť ich trpké ovocie!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.