Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Na celej zemi bola jednotná reč a jednotné slová. Keď sa ľudia pohli od východu, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. Povedali si medzi sebou: Poďme, narobme si tehál a vypáľme ich. Tehly používali namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. Potom povedali: Poďme, vybudujme si mesto a vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba. Tak sa preslávime a nerozptýlime sa po celej zemi.
Genezis 11:1-4
Človek vyhnaný z raja stále v sebe nosí túžbu po stratenom raji. Táto túžba stojí aj za veľkolepým stavebným projektom, o ktorom tu čítame. Človek sa znovu a znovu pokúša stať sa strojcom vlastného šťastia. Vybudovať raj na zemi, ale bez Boha. Aj stavba mesta s vežou siahajúcou až do neba je kolektívnym pokusom tento raj vybudovať. Dosiahnuť „nebo“, v ktorom však bude vládnuť človek, nie Boh.
Čo sa tu udeje v kolektívnej rovine, sa znovu a znovu odohráva na individuálnej rovine. Každý človek je staviteľom, aj keď nie doslovne, ale obrazne. Sám si chce naprojektovať svoj život, svoju životnú dráhu. Cez školu, prácu, zamestnanie, životného partnera, založenie rodiny, kariéru až po starobu. Chce sa stať strojcom či architektom svojho vlastného šťastia. Vynaloží všetko svoje úsilie, aby ho dosiahol. Aby postavil svoju „vežu“, ktorá bude siahať až do neba. Aby vybudoval svoj svet, ktorého stredom bude on sám, a tak sa stal bohom sám pre seba.
Človek je pritom motivovaný už či vedome alebo nevedome tou istou túžbou, ktorou boli motivovaní stavitelia veže. Je to túžba niečo dosiahnuť, niečo znamenať, niečím sa presláviť, niekým byť. A to všetko bez Boha. Ale snahou vytesniť Boha zo svojho života sa človek nezbaví strachu, úzkosti a nepokoja. Práve naopak. Človek o to viac podlieha úzkosti a strachu. O seba, o svoj život, o svoju budúcnosť.
Nechce zostať na svoj život sám. Ale presne to sa stane, keď stredobodom jeho života je on a nie Boh. Zistí totiž, že je v živote na všetko úplne sám. Inak to ani nemôže byť. Lebo aj pre stavbu jeho „veže“ platí: Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú (Ž 127:1).
Pane, odpusť nám našu snahu stať sa šťastnými bez Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
