Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a zostal stáť na úpätí vrchu. Celý vrch Sinaj bol v dyme, lebo Hospodin zostúpil naň v ohni… Mojžiš hovoril a Boh mu v hrmení odpovedal. Hospodin zavolal Mojžiša na samý vrchol a Mojžiš vystúpil. Hospodin povedal Mojžišovi: Zostúp dolu a varuj ľud, aby sa nikto neodvážil preniknúť k Hospodinovi a nepokúšal sa ho vidieť, lebo by veľa z nich zahynulo. Aj kňazi, ktorí pristupujú k Hospodinovi, musia sa zasvätiť, aby ich Hospodin nezahubil. Mojžiš povedal Hospodinovi: Ľud nemôže vystúpiť na vrch Sinaj, veď ty sám si nás varoval, keď si prikázal: Vyznač hranicu okolo vrchu a posväť ju! Hospodin mu odpovedal: Teraz zostúp, potom vystúpiš spolu s Áronom. Kňazi a ľud nesmú preniknúť a vystúpiť k Hospodinovi, aby ich nenapadol. Mojžiš zostúpil k ľudu a povedal mu to.
Exodus 19:17 – 25
Božie sebazjavenie sa na vrchu Sinaj nie je samoúčelné. Má splniť dvojaký účel. Ten prvý sa týka Mojžiša: Hospodin povedal Mojžišovi: Ja prídem k tebe v hustom oblaku, aby ľud počul, keď sa budem s tebou rozprávať, a mohol aj tebe vždy dôverovať (Ex 19:9). A tak sa aj stane: … vrch zahalil hustý oblak… (Ex 19:16). A ľud nielen vidí, ale aj počuje, keď Mojžiš hovorí a Boh mu v hrmení odpovedal. Boh týmto spôsobom potvrdí Mojžiša v úlohe prostredníka. Mojžiš zastupuje Boha pred ľudom a ľud zastupuje pred Bohom. Na vrch vystupuje ako prostredník medzi ľudom a Bohom. A z vrchu zostupuje ako prostredník medzi Bohom a ľudom.
Druhý účel Božieho zjavenia sa na vrchu sa týka ľudu: Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa, lebo preto, aby vás skúsil, prišiel Boh… (2M 20:20a). Ľud dal verejný sľub: Splníme všetko, čo povedal Hospodin (Ex 19:8). A Boh hneď vyskúša ich poslušnosť týmto zákazom: Neopovážte sa vystúpiť na vrch… (Ex 19:12). Ale to pokušenie vyjsť na vrch i napriek strachu a „vidieť“ Boha je príliš veľké. A Boh to veľmi dobre vie. Preto Mojžišovi hovorí: Zostúp dolu a varuj ľud, aby sa nikto neodvážil preniknúť k Hospodinovi a nepokúšal sa ho vidieť… Mojžiš však namieta: Ľud nemôže vystúpiť na vrch Sinaj, veď ty sám si nás varoval… Načo je teda potrebné ešte ďalšie varovanie?!
Ale aké naivné myslieť si, že jedno varovanie stačí! Boh vie, že nestačí. Lebo On lepšie pozná svoj ľud ako Mojžiš. A rovnako lepšie pozná nás ako my sami seba. Napriek tomu, že nás Boh pred mnohým varoval, my sme stále v pokušení neposlúchnuť. Naša náklonnosť k zlému je totiž príliš veľká. Ani netušíme, čoho všetkého sme schopní, keby nás Boh nechal. On však znovu prikáže Mojžišovi: Teraz zostúp… Ľud potrebuje opakované varovanie. A nielen ľud. Aj my. Lebo jedno varovanie nestačí. Malo by, ale nestačí. Že nie, o tom svedčí aj náš život.
Pane, odpusť nám, že napriek tvojmu varovaniu sme neraz prekročili hranice, ktoré si určil!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
