Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu to urobil. Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu. Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie.
Lukáš 7: 3 – 7
Od stotníka prichádzajú k Ježišovi dve delegácie, ale s akým kontrastným posolstvom! Ako prví prichádzajú starší mesta, ktorí o ňom vydávajú krásne svedectvo. Stotník okupačnej armády sa na okupovanom území správa ako priateľ okupovaného židovského národa. Niečo neslýchané! Dokonca v mieste sídla rímskej posádky sponzoroval výstavbu „kostola“. Svoj príhovor za stotníka tak starší mesta zakladajú na jeho zásluhách. Zaslúži si, aby si mu to urobil.
V úplnom kontraste k tomu znie stotníkovo svedectvo o sebe, keď ústami druhej delegácie hovorí: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden. Tak ako je to vlastne? Kto tu má pravdu? Jedni tvrdia: Zaslúži si, hoden je. Stotník tvrdí: Nezaslúžim si, nie som hoden. Takto hovorí človek, ktorý sa nepýta, ako je na tom v očiach ľudí, ale ako je na tom v Božích očiach. Ak u ľudí platí: Hoden je, pred Bohom platí: Nie som hoden. Pred Bohom neplatia žiadne naše zásluhy.
Ľudský príhovor sa pred Bohom odvoláva na to, čo hovorí v prospech človeka. V prospech toho, aby bol vypočutý. Preto Židia vymenúvajú prednosti tohto pohanského stotníka, lebo si myslia, že bez toho nemá nádej na vypočutie. Ale stotník neoprie svoju nádej na vypočutie o príhovor starších. Oprie ju o dôveru v Ježišovu moc a dobrotu. Lebo vie, že nie je hoden vypočutia.
My sme občas nezdravo závislí od mienky druhých ľudí. Z ich hodnotenia tak odvodzujeme svoju hodnotu, už či hodnosť alebo nehodnosť. Ale tu je človek, ktorý je slobodný od mienky ľudí aj od ich uznania. Ktorý sa nenechá pomýliť druhými ani vtedy, keď vyzdvihujú jeho zásluhy, jeho hodnosť. Lebo ten, kto má do činenia s Bohom, vie svoje. Vie, že u Boha nemá na nič nárok. Že to nie je o jeho hodnosti či nehodnosti, ale len a len o Božej milosti. Preto pokorne vyznáva: Nie som hoden.
Pane, ani my nie sme hodní. Odpusť nám, keď si niekedy myslíme, že sme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
