Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
Exodus 20:1 – 3
Boh hovoril… Týmto je Boh Izraela jedinečný. Všetky okolité národy mali svojich bohov, ktorých bolo možné vidieť. Keby sa Izraelita opýtal Egypťana, aby mu ukázal svojho boha, ten by ho zaviedol do svojho chrámu a ukázal by mu sochu boha Ra, boha slnka. Ale na tú istú otázku by Izraelita odpovedal: Nemôžem ti ukázať môjho Boha, lebo môj Boh je neviditeľný. Ale na otázku Izraelitu, čo hovorí jeho boh, ten istý Egypťan, ale ani ktorýkoľvek iný pohan by mu nedokázal nič povedať. Jeho boh, socha zo zlata, alebo vytesaná z kameňa bola totiž nemá. Na tú istú otázku by však Izraelita vzal do ruky Boží zákon, desať Božích prikázaní a povedal: Toto hovorí môj Boh.
Žiaden iný národ nemal boha, ktorý by hovoril. Lebo bohovia národov boli nemé modly. Výtvory ľudských rúk, sochy z kameňa alebo dreva, ktoré nemali ani uši, aby počuli, ani oči, aby videli, ani ústa, aby hovorili. Ale Boh Biblie je jedinečný Boh. Síce je neviditeľný, ale nie je nemý. On hovorí. Nezjavil sa vo viditeľnej podobe, ale v slove, ako to neskôr Mojžiš pripomenie ľudu: … z prostriedku ohňa vás oslovil Hospodin. Zvuk slov ste počuli, ale podobu ste nevideli. Znel iba hlas (Dt 4:12). Ľud bol síce v pokušení vyjsť na vrch a „vidieť“ Boha, ale bol varovaný: … aby sa nepokúšal ho uvidieť (Ex 19:21). Ľud nedostal nič viditeľné, len „nahé“ slovo. Božiu zjavenú vôľu, ktorá zaväzuje k poslušnosti.
Boh hovoril… Týmto je táto udalosť jedinečná. V celých dejinách ľudstva sa nič podobné nestalo ako to, čo zažil Izrael na vrchu Sinaj. (Dt 4:33) Doteraz Boh hovoril skrze prostredníka, Mojžiša, ktorý tlmočil Božie slovo ľudu. Neskôr to budú proroci, ktorí budú tlmočiť Božie slovo s tvrdením: Takto hovorí Hospodin… (Iz 66:1). Ale na Sinaji Boh hovorí osobne. Preto ľud nepočuje len Božie slovo, ale aj Boží hlas. A nič z toho, čo zaznie na vrchu, nemá pôvod v človeku. Boh je Autor celého Dekalógu. Preto mal Izrael zakázané čokoľvek pridať alebo ubrať z Božích prikázaní. (Dt 4:2)
Boh, ktorý hovorí, chce mať ľud, ktorý počúva. Preto vyznanie Izraela začína výzvou: Počuj, Izrael… (Dt 6:4). Preto Ježiš opakovane hovorí: Kto má uši na počúvanie, nech počúva (Mk 4:9). Najdôležitejší orgán v živote kresťana nie je jeho zrak, ale jeho sluch. Nie sú to naše oči, ale naše uši. Lebo ako náš život viery začal, tak má aj pokračovať. Začal počutím slova: Viera je z počutia a počutie skrze slovo Božie (Rim 10:17). A takisto má aj pokračovať.
Pane, otvor naše uši, aby sme počuli, čo hovoríš vo svojom slove!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
