Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď mal Ézav štyridsať rokov, vzal si za ženu Juditu, dcéru Chetita Beéra, a Basematu, dcéru Chetita Alóna. Tie strpčovali život Izákovi a Rebeke. Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ézava a povedal: Syn môj! On mu odvetil: Tu som. Nato prehovoril: Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť. Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov. Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať skôr ako zomriem.
Genezis 26:34-35, 27:1-4
Každý má v živote miesto, do ktorého si nedá nikomu hovoriť. Niekedy ani Bohu. V Izákovom živote je takým miestom jeho láska k Ézavovi. Keď ide o to, kto bude dedičom duchovného požehnania, je rozhodnutý presadiť svoju vôľu proti Božej vôli. A to za každú cenu. Lenže cena, ktorú treba zaplatiť za neposlušnosť Bohu, je vždy oveľa vyššia ako cena, ktorú treba zaplatiť za poslušnosť. Na Izákovi vidíme, že veci, pre ktoré sme schopní Boha neposlúchnuť, častokrát súvisia s naším srdcom. Sú to naše lásky. Pri nich sme postihnutí slepotou podobne, ako bol aj Izák. Jeho slepota nebola len fyzická, ale aj duchovná. Nechcel vidieť, keď mohol. Nakoniec nemohol vidieť, aj keď by chcel.
Práve v súvislosti s jeho milovaným Ézavom Boh prehovorí do života tohto otca bolesťou. Nie náhodou udalosti o udelení požehnania predchádza správa o ženbe jeho syna. Ézav sa oženil, pričom si vzal za ženy dve pohanky. Lenže v rode Abraháma sa otázka ženby a vydaja riešila podľa zásady nemiešať sa s pohanmi. Nebrať si partnerov z bezbožného sveta. Ézav sa však pri svojom výbere touto zásadou neriadi. Svojou ženbou tak dá jasne najavo, aký je jeho postoj v tejto otázke. Hádam nikde sa nepreverí postoj detí veriacich rodičov k Božím poriadkom tak ako práve v otázke ženby a vydaja. Tá je skúšobným kameňom toho, ako to vlastne s Bohom myslíme. Ézavove ženy prinesú do Izákovho domu iného ducha. A výsledok? Tie strpčovali život Izákovi a Rebeke.
To je pomerne častý jav, že partneri zo sveta spôsobia veľa bolesti veriacim svokrovcom. Ézav sa svojou ženbou duchovne diskvalifikoval pre to, aby sa stal dedičom požehnania. Izákovi mala zas ženba jeho miláčika otvoriť oči pre skutočnosť, že Ézav je nevhodný pre takúto výsadu a poslanie. Ale ani toto Izáka nezastaví. Jeho duchovná plytkosť je tu zarážajúca. Abrahámovské požehnanie by malo ísť ruka v ruke s Abrahámovským duchom, ktorý Ézavovi úplne chýba. Napriek tomu Izák neváha zveriť tie najvyššie hodnoty do jeho rúk. Až taká je jeho zaslepenosť. Až takto nás dokáže zaslepiť láska k deťom.
Pane, nauč nás milovať naše deti tou pravou láskou!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
