Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Dobroreč Hospodinovi, moja duša, celé moje vnútro jeho svätému menu! Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!
Žalm 103:1–2
Nevďačnosť a zábudlivosť sú ako sestry, ktoré vždy idú ruka v ruke. Kto zabúda, neďakuje. A kto neďakuje, nerobí tak i preto, lebo zabúda. A práve tieto dva neduhy svojej duše Dávid rieši v úvode tohto žalmu. Preto sa k nej obráti s dvojnásobnou výzvou, s výzvou dobrorečiť a s výzvou nezabúdať.
S pribúdajúcimi rokmi si naša pamäť čoraz menej pamätá a čoraz viac zabúda. Avšak problém zábudlivosti nie je len zdravotný problém, problém našej pamäti. Je to najmä duchovný problém. My totiž máme selektívnu pamäť. To, ako s nami naložili ľudia, si pamätáme veľmi dlho. Ale ako s nami naložil Boh, na to rýchlo zabúdame. Ako sa k nám zachoval ten a ten, na to do smrti nezabudneme. Ako sa k nám zachoval Boh, niekedy zabudneme hneď na druhý deň. Máme dobrú pamäť, keď ide o ľudské nemilosrdenstvo, s ktorým sme sa v živote stretli. Avšak máme slabú pamäť, keď ide o Božie milosrdenstvo, ktoré nám Boh preukázal a preukazuje.
Takáto selektívna pamäť je duchovný problém, ktorý nemá nič spoločné s naším vekom. Avšak podľa tohto žalmu má aj kresťan pestovať selektívnu pamäť. Ale čo je to, čo si máme pamätať tak, aby sme na to do smrti nezabudli? Dávid hovorí svojej duši: … moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení! Čo hovorí Dávid svojej duši, my máme povedať tej svojej. Nie raz, nie dvakrát, ale opakovane, znovu a znovu. Lebo pamäť si treba trénovať.
Trénujeme si ju tým, že si niektoré veci stále opakujeme. Nezabúdať na Božie dobrodenia sa dá len tak, keď si ich budeme stále, znovu a znovu pripomínať. To robí i Dávid. Preto v ďalších veršoch (v. 3 – 5) pripomenie sám sebe, svojej duši, ako s ním Boh nakladá. Čo robí Boh pre neho. Nielen príležitostne, ale každodenne. Z času načas by sme si mali urobiť taký duchovný inventár Božej milosti v našom živote. Spísať si Božie dobrodenia na papier. Ako to urobil i Dávid v tomto žalme. A potom sa k tomuto zoznamu opakovane vracať. Najmä vtedy, keď budeme v pokušení si viac pripomínať ľudské zlo ako Božie dobro. A nezabudnúť pritom dobrorečiť Hospodinovi.
Pane, prosíme, zachovaj nám dobrú pamäť, aby sme si až do konca pamätali tvoje dobrodenia!
