Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Len čo Ézav vyšiel na pole, Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: Vypočula som, čo tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ézavovi… Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem. Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá. Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa skôr, ako zomrie. Jákob však matke Rebeke povedal: Môj brat Ézav je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu miesto požehnania. Matka mu však odpovedala: Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich.
Genezis 27:5-14
V rodine Izáka sa rieši otázka dedičstva. Izák je rozhodnutý presadiť svoju vôľu proti Božej vôli. Aby dedičom požehnania nebol Bohom vyvolený Jákob, ale ním, Izákom, vyvolený Ézav. Na Izákovi vidíme niečo, čo lepšie vidíme na druhých ako na sebe. A síce že zbožnosť a bezbožnosť, poslušnosť Bohu a neposlušnosť Jemu môžu žiť v tesnej blízkosti. Jedno vedľa druhého. A to oveľa častejšie než sme ochotní pripustiť.
A čo Ézav? Keď mu otec oznámi, že mu chce udeliť požehnanie prvorodeného, ani na chvíľu nezaváha. Nepovie otcovi, že on už svoje prvorodenstvo predal svojmu bratovi. Že on sa dobrovoľne zriekol požehnania, ktoré bolo spojené s prvorodenstvom. Čítame, že Ézav vyšiel na pole, aby niečo ulovil a z toho uvaril pre otca pokrm. Ide, ako keby sa „nechumelilo“. Ten, ktorý doteraz nestál o Božie cesty, si teraz robí nárok na Božie požehnanie. Bože, požehnaj moje pokrivené cesty! Aká nehoráznosť!
Na začiatku je iniciatívny Izák, ktorý k sebe zavolá Ézava. Teraz však preberie iniciatívu Rebeka. Keď si vypočuje rozhovor Izáka s Ézavom, ide za Jákobom už s hotovým plánom. Ak Izák neváha robiť veci žene za chrbtom, Rebeka neváha podviesť vlastného muža. Spojiť sa s dieťaťom proti otcovi. A čo Jákob? Ako sa postaví k návrhu matky? Môj brat Ézav je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. Možno ma otec aj ohmatá. Jákob sa nebojí podvodu, ale jeho odhalenia. Čo ak ma otec odhalí? Viac sa bojí odhalenia hriechu ako samotného hriechu. Klamať a podvádzať sa však nebojí. Bojí sa len toho, aby mu na to neprišli. Taký je človek! Takí sme my! Len kto sa bojí hrešiť, ten sa potom už nemá čoho báť.
Pane, aj týmto príbehom nám nastavuješ zrkadlo. Len aby sme sa v ňom videli!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
