Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním!
Genezis 12:2
Boh k svojim výzvam nepripája vysvetlenia, ale zasľúbenia. Výzva a sľub idú vždy v Biblii ruka v ruke. Uver v Pána Ježiša! To je výzva. A budeš spasený. To je sľub (Sk 16:31). Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť! To je výzva . A všetko vám bude pridané. To je sľub (Mt 6:33) Potrebujeme sľub – zasľúbenie, aby sme mali silu poslúchnuť výzvu. Abrám poslúchol výzvu, lebo uveril sľubu. Sľub pritom svojím bohatstvom vysoko prevyšuje obeť, ktorú Boh žiada. Bezdetný muž neplodnej ženy dostáva sľub veľkého potomstva. Boh vždy viac dáva, ako žiada.
Boží sľub Abrámovi sa točí okolo slova požehnanie. Čo Boh sľubuje človeku, keď mu sľubuje požehnanie? Že z nositeľa tohto sľubu urobí človeka, ktorého život nadobudne úplne inú, novú kvalitu a hodnotu, než akú mal dovtedy. Veď pravú hodnotu dáva nášmu životu jedine Boh a to tým, čo On vloží do nášho života. Vďaka tomu náš život dostáva pečať večnosti.
Ale keď Boh vezme život človeka do svojich rúk, človek sa nestane len nositeľom požehnania, ale i nástrojom, kanálom požehnania. Požehnám ťa a budeš požehnaním. Božie požehnanie nikdy nie je určené len pre našu osobnú spotrebu. Ty, muž, máš byť požehnaním pre svoju ženu, deti, kolegov, priateľov. Ty, žena, máš byť požehnaním pre svojho muža, deti, blížnych. Ty, nech si ktokoľvek, ak si kresťan, si povolaný k životu požehnania, ktoré bude cez tvoj život pretekať k druhým v tvojom okolí.
Pane, pomôž nám i dnes byť požehnaním pre ľudí, s ktorými prežijeme dnešný deň. Či už v rodine, v zamestnaní, v nemocnici, kdekoľvek.
