Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Potom sme sa pohli od Horebu a putovali sme po tej veľkej a strašnej púšti, ktorú ste videli na ceste k Amorejskému pohoriu, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme až do Kádeš-Barney. Tam som vám povedal: Pozri, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou. Choď, obsaď ju, ako ti to prikázal Hospodin, Boh tvojich otcov. Neboj sa a nestrachuj sa! … Vy ste však odmietli vystúpiť a rozkazu Hospodina, svojho Boha, ste sa vzopreli. Reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: Hospodin nás vyviedol z Egypta z nenávisti, aby nás vydal do rúk Amorejčanov a zahubil nás. Kam to vlastne ideme? Naši bratia nás znechutili, keď vraveli: Ľud je tam zdatnejší a vyšší ako my, mestá sú veľké a opevnené až po nebo a videli sme tam aj Anákov. Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa ich, nemajte pred nimi strach! Hospodin, váš Boh, ktorý vás predchádza, bude sám bojovať za vás, ako to zjavne robil s vami v Egypte aj na púšti. Tam si videl, že Hospodin, tvoj Boh, ťa niesol po celej ceste, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svojho syna, kým ste neprišli na toto miesto. No napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu.
Deuteronómium 1:19 – 21, 26 – 32
Aké krásne svedectvo o Bohu a zároveň aké smutné svedectvo o Božom ľude! Vo chvíli, keď Boží ľud príde do Kádeš-Barney, stojí na hranici zasľúbenej krajiny. Tam dostane rozkaz ísť a obsadiť ju, ako ti to prikázal Hospodin, Boh tvojich otcov, hovorí Mojžiš. Aká však bola odpoveď Izraela na Boží rozkaz? Vy ste však odmietli vystúpiť a rozkazu Hospodina, svojho Boha, ste sa vzopreli. Izrael totiž pripíše svojmu Vysloboditeľovi z Egypta tie najhoršie úmysly: Hospodin nás vyviedol z Egypta z nenávisti, aby nás vydal do rúk Amorejčanov a zahubil nás. Poslúchnuť Boha a ísť do Kanaánu, ktorý bol obývaný Amorejčanmi, Izrael považoval za istú záhubu. Ako keby Boh viedol do záhuby tých, ktorých už raz zo záhuby slávne vyviedol! Predsa Boh nás nevytrhol z rúk jedného nepriateľa, aby nás potom vydal do rúk iného nepriateľa!
Správy, ktoré priniesli vyzvedači z Kanaána, nahnali ľudu strach: Naši bratia nás znechutili, keď vraveli: Ľud je tam zdatnejší a vyšší ako my, mestá sú veľké a opevnené až po nebo a videli sme tam aj Anákov. A výsledok? … neverili ste Hospodinovi. Videnie nepriateľa premohlo vieru v Boha. A pritom všetky doterajšie skúsenosti s Bohom hovorili v prospech viery. Čo Boh robil v minulosti v Egypte, bude robiť aj v budúcnosti v Kanaáne: Boh, ktorý vás predchádza, bude sám bojovať za vás, ako to zjavne robil s vami v Egypte… Veď On je Boh, ktorý ťa niesol po celej ceste, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svojho syna… Aké krásne svedectvo o Bohu! Je to mocný Boh, ktorý nesie nás slabých. A to nielen občas, ale po celej ceste, ktorou v živote kráčame. No napriek tomu ste neverili Hospodinovi… Aké smutné svedectvo o Božom ľude!
Pane, odpusť nám, keď napriek toľkým skúsenostiam s Tebou Ti neveríme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
