Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď Ráchel porodila Jozefa, povedal Jákob Lábanovi: Prepusť ma, chcem sa vrátiť domov, do svojej krajiny. Daj mi moje ženy, za ktoré som ti slúžil, aj moje deti, aby som mohol odísť. Lában mu však povedal: Kiežby som získal tvoju priazeň. Zo znamení som poznal, že Hospodin ma pre teba požehnáva. Urči si, akú odmenu ti mám dať. Jákob mu povedal: Sám dobre vieš, ako som ti slúžil a ako sa darilo tvojmu stádu, keď som bol pri ňom. To málo, čo si mal pred mojím príchodom, veľmi sa zveľadilo. Pri každom mojom kroku ťa Hospodin požehnával.
Genezis 30: 25 – 30
Jákob sa chce vrátiť domov. Jeho pracovná zmluva vypršala. Štrnásť rokov za Leu a Ráchel už odslúžil. Bez súhlasu jeho svokra Lábana sa však vrátiť domov nemôže. Preto mu hovorí: Prepusť ma… Prepustiť Jákoba? To je to posledné, čo by Lában urobil. Veď z jeho usilovnej služby plynie do Lábanovho vrecka veľký zisk. A Lában to aj otvorene prizná: Hospodin ma pre teba požehnáva. O svojom zaťovi tak vydá krásne svedectvo. Jákobova prítomnosť sa pre neho stala požehnaním. To je jedno z najkrajších svedectiev, aké môžu druhí o nás vydať: Boh ma pre teba požehnal. Tvoj život sa stal kanálom, cez ktorý prúdilo do môjho života Božie požehnanie.
Jákob k Lábanovmu svedectvu pripojí svoje pozorovanie: To málo, čo si mal pred mojím príchodom, veľmi sa zveľadilo. Pri každom mojom kroku ťa Hospodin požehnával. Nechváli sa tu Jákob? Nie. On len potvrdí to, čo už pred ním povedal Lában. Pritom zásluhu za zveľadenie Lábanovho stáda nepripíše sebe. Bolo to Božie požehnanie. Ale nebolo to bez Jákobovej vernej služby: Sám dobre vieš, ako som ti slúžil. Požehnanie áno, ale nie bez práce. Boh sa priznal k Jákobovej usilovnej službe.
Boh tu učí Jákoba a nás spolu s ním dôležitú lekciu o požehnaní. My v prvom rade chceme požehnanie pre seba. Aj do rôznych vzťahov vstupujeme s tým, že hľadáme svoje vlastné dobro. Ale Božie požehnanie nezahŕňa len náš život. Keď sa naša vôľa začne zhodovať s Božou vôľou, tým viac sa naša túžba byť požehnaní mení na túžbu byť požehnaním pre druhého. Potom nám nezáleží na tom, aby sme sa my mali dobre pri druhých, ale aby sa druhí mali dobre pri nás. My sme tu preto, aby im bolo dobre pre nás. Aby mohli povedať: Hospodin ma pre teba požehnáva. Lebo Božia prítomnosť sa v našom živote prejaví tým, že sa staneme požehnaním pre druhých. Vtedy sme nežili nadarmo.
Pane, nech nám viac záleží na tom byť požehnaním ako len byť požehnaní!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
