Vďaka Bohu za jeho nevýslovný dar!
2. list Korinťanom 9:15
Každoročne v našich rodinách prebieha štedrovečerný rituál, počas ktorého sa vzájomne obdarúvame. Týmto spôsobom síce veľmi nedokonale, ale predsa odrážame niečo z toho, čo na oveľa hlbšej rovine urobil i sám Boh, keď nás obdaroval svojím Synom. Ako vlastne Boh obdarúva?
V prvom rade nás obdarúva ako Stvoriteľ. To, že žijeme, hýbeme sa, dýchame, rozprávame, je dar. Denný pokrm, nápoj, sily, zdravie, práca, um, i to sú Božie dary. Darom sú i všetci ľudia, ktorých nám Boh posiela do života, naši rodičia, súrodenci, manžel, manželka, deti, naši priatelia. Sme obdarovaní ľuďmi, vzťahmi. Vzťahy sú naším bohatstvom.
Ale Boh ako Stvoriteľ nás obdarúva na pokračovanie. Vyjdeme von a vidíme prírodu, slnko, hory, lúky, hviezdnaté nebo, celý svet so svojou stvorenou krásou. Potom je tu ďalší rozmer Božieho stvoriteľského daru. Boh nás obdaril schopnosťou tvoriť, bádať, skúmať, objavovať nepoznané, podmaňovať nepodmanené. A tak by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej.
Ale Boh nás obdarúva nielen ako Stvoriteľ, ale aj ako Spasiteľ. Práve o tom sú Vianoce. O dare, ktorého hodnota je slovami neopísateľná. Lebo medzi tým, keď nás Boh obdarúva ako Stvoriteľ a tým, keď nás obdarúva ako Spasiteľ, je veľký rozdiel. Boh ako Stvoriteľ nás obdarúva stvorenými darmi. Ale Boh ako Spasiteľ nás obdarúva samým sebou, nestvoreným Božím bytím.
Boh ako Stvoriteľ dáva svoje dary. Boh ako Spasiteľ dáva seba ako dar. Lebo uprostred všetkých stvoriteľských darov môžeme zostať duchovnými sirotami. Na Vianoce nám Boh vo svojom Synovi dal sám seba, aby sme už viac neboli duchovnými sirotami v tomto svete. Boh sa narodil ako ľudské dieťa do nášho sveta, aby sme sa my mohli narodiť ako Božie deti do Božieho sveta.
Ako Boh dáva, máme i my dávať. Boh nám dáva seba, aby sme i my dávali druhým seba, svoju lásku, svoj čas. Ako sa Boh na Vianoce stal darom pre nás, tak i my sa máme stať darom pre druhých.
Pane, stal si sa pre nás nevýslovným darom. Ďakujeme Bohu za Teba!
