Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Choď k faraónovi. Ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som medzi nimi mohol vykonať tieto svoje znamenia a ty si mohol rozprávať svojim synom a vnukom o tom, čo som vykonal v Egypte, ako aj o znameniach, ktoré som medzi nimi urobil, aby ste vedeli, že ja som Hospodin. Mojžiš a Áron odišli k faraónovi a povedali mu: Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! Ak sa budeš zdráhať prepustiť môj ľud, už zajtra pošlem na tvoje územie kobylky…
Exodus 10:1 – 4
Predchádzajúca kapitola končí správou o stave faraónovho srdca: Faraón i jeho služobníci si zatvrdili srdce. A znovu: Faraónovo srdce zostávalo naďalej zatvrdnuté… (Ex 9:34-35). O to viac nás prekvapí Boží rozkaz Mojžišovi: Choď k faraónovi. Už po ôsmykrát. Ale načo ísť znovu, keď všetky doterajšie pokusy obmäkčiť faraónovo srdce vyšli nazmar? Veď či sám Hospodin nehovorí: Ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov? Srdce, ktoré sa z vlastného rozhodnutia zatvrdí voči Bohu, Boh ponechá v stave zatvrdenia. Faraón opakovane premárnil príležitosť k pokániu. Preto ho Boh vydal napospas jeho zatvrdeniu. Ale prečo? … aby som medzi nimi mohol vykonať tieto svoje znamenia…, hovorí Mojžišovi. Aj faraónova zatvrdenosť slúži Božím zámerom.
Boh mohol faraóna odstrániť už oveľa skôr. Prečo to neurobil? Faraónovi povie: Zachoval som ťa preto, aby som na tebe mohol ukázať svoju moc… (Ex 9:16). Ale Mojžišovi prezradí aj ďalší dôvod: … aby ty si mohol rozprávať svojim synom a vnukom o tom, čo som vykonal v Egypte…, aby ste vedeli, že ja som Hospodin. Teraz už nejde o faraóna, ale o Izrael, Boží ľud. Už nejde o to, aby faraón dostal svedectvo o Bohu, ale aby ďalšie generácie Božieho ľudu počuli svedectvo o Božích mocných činoch v Egypte. Tie sa už nezopakujú, lebo v nich šlo o historicky neopakovateľnú situáciu. Tie sa však majú opakovať v rozprávaní otcov ich synom a vnukom.
A práve faraón poslúži ako výstraha pre ďalšie generácie. Boh mu hovorí: Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Pre každého je ťažké pokoriť sa pred Bohom. Lebo v každom z nás žije „faraón“. Preto odopierame Bohu to, na čo má právo, náš život. Ale len tak môže človek prenechať Bohu to, čo žiada a čo Mu patrí. A síce keď sa pokorí. Izrael patril Bohu a čím dôraznejšie sa Boh o svoje právo hlásil, tým viac sa faraón zatvrdil. Odmietol sa pokoriť. Preto aj tak dopadol. Smutne. Varovne pre všetkých. Aj pre nás.
Pane, zmiluj sa nad nami, aby sme sa pokorili pred tebou, keď sa hlásiš o svoje právo na náš život!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
