Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný – Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si svojho otca a svoju matku. On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti. Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku.
Marek 10:17–22
Ako dopadne konfrontácia mládenca s Božím zákonom, s Božími prikázaniami? Mládenec vydáva svedectvo o svojej mravnej bezúhonnosti. Literu zákona naplnil. To, že existuje aj duch zákona, ešte nevie. Ako mu Ježiš ukáže, že sa sám v sebe hlboko mýli? Že mu chýba sebapoznanie? Nezačne mu vysvetľovať, že hriech nie je len čin, ale aj myšlienka. Že nielen skutok musí byť dobrý, ale aj motív musí byť čistý. Ježiš berie jedno prikázanie, hneď to prvé, a aplikuje ho na mládencov život, keď mu hovorí: Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. A hneď je všetko jasné.
Čo hovorí prvé prikázanie? Ja som Hospodin, tvoj Boh, … nebudeš mať iných bohov okrem mňa. A čo hovorí mládencov život? Že nie Boh je jeho bohatstvom, ale bohatstvo je jeho bohom, jeho modlou. Mládenec chce hovoriť s Ježišom o svojom spasení, ale Ježiš s ním hovorí o jeho hriechu, o jeho zviazanosti majetkom. Lenže riešiť si otázku spasenia znamená riešiť si otázku hriechu vo svojom živote. A ten spočíva v tom, že miesto, ktoré v našom živote má patriť Bohu, patrí niekomu alebo niečomu inému.
To, čo stojí mládencovi v ceste, aby mohol zdediť večný život, je jeho vlastné srdce. Srdce, ktoré bolo prirastené k jeho pokladu na zemi. Nedá sa slúžiť Bohu aj mamone. Nedá sa ukladať si poklady na zemi aj v nebi. Nedá sa nasledovať Ježiša ako spútaný, len ako vyslobodený človek. Pred mládencom sa až dokorán otvorili dvere milosti, keď mu Ježiš hovorí: Potom príď a nasleduj ma! Ale tieto dvere si sám zatvoril, keď od Ježiša odišiel. Aký to bol odchod? Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel. Odchod od Ježiša je vždy smutný odchod, lebo je to odchod bez Ježiša. Koľko takých smutných odchodov sa už odvtedy odohralo!
Pane, ukáž aj nám to jedno, čo chýba nám!
