Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili. Abímelech odpovedal: Neviem, kto to urobil. Veď ani ty si mi to neoznámil, ani som o tom dosiaľ nepočul. Vtedy Abrahám vzal ovce i dobytok, dal to Abímelechovi a obaja uzavreli zmluvu. Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem oviec. Abímelech sa spýtal Abraháma: Čo má znamenať tých sedem oviec, ktoré si oddelil? On odpovedal: Vezmi si odo mňa tých sedem oviec na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja. Preto sa to miesto nazýva Bér-Šeba, lebo obaja tam prisahali.
Genezis 21:25-31
V rozhovore s kráľom Abrahám otvorí „kauzu“ studne, o ktorú ho násilím pripravili kráľovi sluhovia. V pastierskej spoločnosti bola studňa existenčnou otázkou. Vziať studňu znamenalo vziať vodu a tým odsúdiť stáda na smrť a ľudí pripraviť o zdroj obživy. Ako keby vám niekto zavrel kohútik s vodou.
Abrahámovi sa stala krivda a on až doteraz o nej mlčí. Prečo? Pretože s kým je Boh, ten dokáže zniesť aj krivdu. To je tiež dôkaz, že Boh je s ním vo všetkom. Aj keď čelí neprajnosti a nepriateľstvu okolia. Lebo len Božou prítomnosťou sa dá vysvetliť Abrahámov postoj. Len Božia prítomnosť v živote dáva silu zniesť aj to, čo bez nej by bolo neznesiteľné. Aj krivdu.
Prečo však Abrahám otvára otázku studne až teraz? Lebo čaká, kedy mu Boh pripraví vhodnú príležitosť. Tá prišla teraz, keď kráľ prišiel za ním so svojou žiadosťou o neútočení. Abrahám mohol využiť situáciu tým, že by otázku studne urobil podmienkou uzavretia zmluvy. Nič také však neurobí. Bez akýchkoľvek podmienok zo svojej strany vychádza v ústrety kráľovej žiadosti. Odprisahá mu, čo od neho žiada. Až potom, keď on prejaví ústretovosť voči kráľovi, žiada kráľa o ústretovosť voči sebe. Riešenie, ktoré ponúka, je pritom veľkorysé. Za studňu, ktorú sám vykopal, dáva kráľovi sedem oviec. Kráľ ich prijíma a tým uznáva vlastnícky nárok Abraháma na studňu. Tak to, čo začalo kráľovou žiadosťou: Prisahaj, končí tým, že prisahajú obaja. Abrahám kráľovi ohľadom neútočenia, kráľ Abrahámovi ohľadne studňe. Boh sa priznáva k tomu, ktorý nebojuje za seba, ale svoju krivdu prenechá Bohu.
Pane, pomôž nám nezahorknúť, keď sa nám krivdí!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
